Vojaci pred poštou aj pri mostoch – do takého rána sa Piešťanci zobudili 21. augusta 1968

Na územie Československa vstúpilo 160-tisíc vojakov a 4 600 tankov armád Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy. Do Piešťan dorazili skoro ráno sovietske a maďarské jednotky. Zabezpečili letisko aj všetky dôležité miesta.

„21. augusta v ranných hodinách prechádzali už po Žilinskej ceste silné sovietske a maďarské motorizované vojenské jednotky, obrnené vozy a tanky. Obyvateľstvo s úžasom pozeralo na prechádzajúce kolóny, nechápuc ich poslanie,“ opísal atmosféru v Piešťanoch mestský kronikár.

Predstavitelia mesta sa podľa neho kategoricky protestovali proti obsadeniu verejných budov a hotelov. Maďarské veliteľstvo postavilo stráže pri pošte, na Kolonádovom a Krajinskom moste.

Ľudia sa obávali vojny, začali nakupovať trvanlivé potraviny – soľ, múku, cukor, masť.

„Vo všetkých oblokoch obrazy Dubčeka, Svobodu a na mnohých boli aj obrazy Černíka a Smrkovského. Štátne zástavy boli na všetkých závodoch a úradoch spustené smútočne, na pol žrde,“ píše ďalej kronikár: „Súčasne sa objavilo na múroch, uliciach a cestách množstvo nápisov, napísaných vápnom alebo farbou. Boli to rôzne heslá a nápisy, napr. Dubček a Svoboda – to je naša sloboda! Sme za Dubčeka, Svobodu, Černíka a Smrkovského! Nech žije Dubček, Svoboda! Na múroch boli aj veľké nápisy: Chceme neutralitu!“

Medzi zahraničnými pacientmi kúpeľov nastala panika a húfne opúšťali mesto. „Viacerí naši občania, najmä mladí lekári, inžinieri a kvalifikovaní robotníci v týchto dňoch odišli do Rakúska a väčšinou sa nevrátili.“

 

V Piešťanoch si invázia vojsk Varšavskej zmluvy nevyžiadala žiadnu obeť, ale dvaja ľudia tragicky zahynuli v neďalekých obciach. Ich príbehy zaznamenal český Ústav pre štúdium totalitných režimov.

Viktória Rybáriková zo Šulekova odišla 21. augusta 1968 z domu skoro ráno na autobus do Leopoldova. Cez obec práve prechádzala vojenská kolóna. Jeden z tankov 67-ročnú matku piatich detí zachytil mimo vozovky. Po nehode ani nezastavil a pokračoval v ceste.

Žena mala amputovanú ľavú nohu, pomliaždené ľadviny, brušnú dutinu aj ľavú stranu hrudníka. „Po vyšetrení v nemocnici v Piešťanoch lekári konštatovali zranenia nezlučiteľné so životom. Na žiadosť manžela bola Viktória Rybáriková prepustená domov, kde v nočných hodinách zomrela,“ zaznamenal tragédiu Ústav pre štúdium totalitných režimov.

Od nehody uplynuli iba tri mesiace, keď vyšetrovateľ prípad odložil z dôvodu nezistenia totožnosti vodiča tanku.

Robotník Ján Petrucha z Vrbového popíjal 1. septembra 1968 v hostinci v obci Prašník so skupinou sovietskych vojakov. Podľa dostupných záznamov vyšli von, kde chcel podporučík Vladimír Michailovič Ustinov zostreliť lampu. „Údajne nedopatrením vyšiel výstrel, ktorý zasiahol Petruchu do hlavy a na mieste ho usmrtil. Skupina vojakov potom nasadla do vozidla Gaz a odišla. Ustinov bol odsúdený k trom rokom odňatia slobody podmienečne,“ informuje Ústav pre štúdium totalitných režimov.

Text: Martin Palkovič Zdroj: ustrc.cz Foto: Piešťany – History (Martin Valo, Eduard Budke)

---

August 1968 podľa mestskej kroniky (doslovný prepis)

Leto 1968 sa vyznačovalo neobyčajnou politickou aktivitou v celej našej republike. Počnúc tlačou až po televíziu intenzívne sa hovorilo o federatívnom prebudovaní nášho štátu, o odstránení nezdravých javov v našej spoločnosti, o reorganizácii nášho hospodárstva a o socializme s ľudskou tvárou.

V júli 1968 vyvolalo veľkú pozornosť všetkých občanov rokovanie našej straníckej a vládnej delegácie s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. Občania nášho mesta s veľkou pozornosťou sledovali z dennej tlače a rozhlasu beh rokovania, noviny v stánkoch už v raných hodinách boli vypredané.

Ak ostali v mysliach ľudí nejaké pocity nedorozumenia medzi sovietskymi a našimi najvyššími predstaviteľmi, tak ich odstránili zprávy z rokovania v Bratislave medzi predstaviteľmi štátov Varšavskej zmluvy a predstaviteľmi našej republiky.

Prišiel 20. august 1968. V noci 20. augusta o 23. hod. vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy a to vojská Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu prekročili hranice nášho štátu.

 

Rozhlasová zpráva o tejto udalosti zapôsobila ohromujúco i na občanov nášho mesta. Mnoho občanov vyšlo do ulíc a živo debatovali o udalosti.

21. augusta v ranných hodinách prechádzali už po Žilinskej ceste silné sovietske a maďarské motorizované vojenské jednotky, obrnené vozy a tanky. Obyvateľstvo s úžasom pozeralo na prechádzajúce kolóny, nechápuc ich poslanie.

V ranných hodinách obsadil mechanizovaný prápor maďarských vojakov letisko v našom meste. Veliteľom práporu bol major Molnár.

Už v týchto chvíľach zvládol Mestský národný výbor v Piešťanoch situáciu v meste, k panike a nepremysleným činom nedošlo. Predseda Mestského národného výboru v Piešťanoch Štefan Kubo a ostatní funkcionári boli v stálom styku s občanmi, nabádali ich k zachovaniu kľudu a rozvahy a v žiadnom prípade neprovokovať prechádzajúce vojsko.

Predstavitelia nášho mesta vyjednávali aj s veliteľstvom maďarskej posádky a kategoricky sa postavili proti obsadeniu verejných budov a hotelov vojskom. A to sa im aj podarilo. Maďarské veliteľstvo postavilo stráže pri pošte, na Kolonádovom a Krajinskom moste.

Ináč vojsko bývalo v stanoch na letisku, tam stáli aj ich tanky a iná technika. Viackrát denne prešla po uliciach mesta motorizovaná hliadka, neskoršie sa robili pravidelné lety helikoptérou ponad mesto.

K incidentom a zrážkam medzi občanmi a naším vojskom s príslušníkmi maďarskej armády nedošlo. V našom meste nebol nikto zabitý, ani vážnejšie zranený.

Medzi občanmi nášho mesta už 21. augusta, t.j. v utorok, sa objavila nákupná horúčka. Vo veľkom kupovali sa hlavne potraviny, najmä soľ, múka, cukor a masť. Zásobovanie však neuviazlo, bolo plynulé, a tak po niekoľkých dňoch nákupná horúčka prestala.

 

Noviny a časopisy prestali dochádzať. Nepravidelne sa objavili len mimoriadne vydania Pravdy.

Mimoriadne vychádzal aj Trnavský hlas, ktorý informoval o situácii v okrese a vyzýval občanov k zachovaniu pokoja a rozvahy. Ohlasy k obyvateľstvu mesta vydával aj Mestský národný výbor, vyzýval ho k pokoju a poriadku a k zachovaniu disciplíny v zásobovaní.

Mestský výbor Komunistickej strany Slovenska v Piešťanoch vydával mimoriadny Piešťanský spravodaj. Vychádzal denne a prinášal informácie o živote v meste a najmä sa snažil orientovať mládež, aby nedošlo k zbytočným nepríjemnostiam.

Občania sústavne počúvali rozhlas, ktorý bol v nepretržitej činnosti, vysielalo mnoho staníc, ktoré informovali verejnosť o situácii v jednotlivých krajoch a vyzývali občanov k jednote, rozvážnosti a disciplinovanosti.

Rozladenosť a nervozitu zvyšovala aj tá skutočnosť, že až do 26. augusta sa nevedelo o osude našich najvyšších predstaviteľov.

Už ráno 21. augusta sa objavili takmer vo všetkých oblokoch obrazy Dubčeka, Svobodu a na mnohých boli aj obrazy Černíka a Smrkovského. Štátne zástavy boli na všetkých závodoch a úradoch spustené smútočne, na pol žrde.

Súčasne sa objavilo na múroch, uliciach a cestách množstvo nápisov, napísaných vápnom alebo farbou. Boli to rôzne heslá a nápisy, napr. Dubček a Svoboda – to je naša sloboda! Sme za Dubčeka, Svobodu, Černíka a Smrkovského! Nech žije Dubček, Svoboda! Na múroch boli aj veľké nápisy: Chceme neutralitu!

Mnohé nápisy boli aj nemiestne a urážlivé na vojská Varšavskej zmluvy. Aj po cestách boli veľké nápisy v reči slovenskej, ruskej a maďarskej, ktoré vyzývali vojakov Varšavskej zmluvy, aby odišli domov. Z ciest zmizli smerovky a orientačné tabule.

23. augusta 1968 v celej republike, teda aj v našom meste, bol vo všetkých závodoch hodinový štrajk a súčasne vyzváňali zvony, 24. augusta bol 5 minútový štrajk.

Neistota a ťažká atmosféra pominuli, keď 26. augusta vrátila sa z Moskvy naša stranícka a vládna delegácia na čele s prezidentom Svobodom. V rozhlase k občanom republiky prehovorili Dubček, Svoboda, Smrkovský a Černík. Vyzývali k pokoju a k dôvere vo svoju vládu.

Na príkaz maďarského veliteľa a našich úradov odstraňovali sa z múrov a ciest heslá a nápisy a nastali pokojnejšie dni.

Už ráno 21. augusta 1968 nastala veľká panika medzi zahraničnými pacientmi v našich kúpeľoch, ktorí húfne opúšťali naše mesto.

Viacerí naši občania, najmä mladí lekári, inžinieri a kvalifikovaní robotníci v týchto dňoch odišli do Rakúska a väčšinou sa nevrátili.

Augustové dni nespôsobili v našom meste vážnejšie poruchy a škody. Najviac utrpeli cesty ťažkou vojenskou technikou, utrpel cestovný ruch a naše hotely, ktoré dlhšiu dobu zívali prázdnotou.

Na pracoviskách, v závodoch a úradoch sa však v našom meste prevažne pracovalo a aj školský rok sa začal v riadnom termíne.

Koncom októbra maďarská posádka z Piešťan odišla a život v našom meste sa vrátil do normálnych koľají.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany (neupravované)