V Piešťanoch počas povstania zatýkali gardisti aj gestapo, ľudí mučili

K Slovenskému národnému povstaniu sa 29. augusta 1944 pripojila piešťanská vojenská posádka. O niekoľko týždňov sa uskutočnil prvý nálet na tunajšie letisko, vyžiadal si jednu civilnú obeť. Gestapo prenasledovalo odbojárov, ale do okolitých hôr posielali proti partizánom chlapcov z Hlinkovej mládeže alebo opitých gardistov. Od začiatku Slovenského národného povstania uplynulo 77 rokov.  (Na titulnej fotke je vyznamenávanie pilotov za účasť v ťažení proti Poľsku. Na súčasnom Námestí SNP reční prezident Jozef Tiso. Stíhacie lietadlo Avia B-534 má pôvodný znak Slovenského štátu. Zdroj: Archív Balneologického múze Ľ. Wintera.)

Prečítajte si ako obdobie Slovenského národného povstania zaznamenala Kronika mesta Piešťany (text je pôvodný, neprešiel korektúrou):

V Piešťanoch povstanie nebolo, len istá časť posádky odchádzala dňa 29. augusta 1944 k odboju. Večer dňa 29. augusta 1944 za pološera nastal neobyčajný ruch na uliciach mesta, obyvateľstvo po hlúčkoch disputovalo o udalostiach, opanované vzrušením, ktoré stupňovaly jednotlivé výstrely z pušiek vojska, ktoré sa uberalo na nákladných autách k odbojným vojskám. V Piešťanoch odbojné noviny vydávané neboly, rozširovaly sa len letáky, dodané spojkami. Gestapo bolo u nás stále. V Piešťanoch počas povstania zatýkali tak gardisti, ako aj Gestapo. V októbri gardistami boli zatknutí mimo Židov Ľudovít Hrnčiar, Ján Natšin, Pavol Novák z Ducového, Rafael Šimanský, František Říha s manželkou, ktorá zahynula v Nemecku v niektorom koncentráku, Otto Beitl, František Navrátil, Anton Walter, Emil Zahoranský. Od UŠB prevzalo Gestapo Rafaela Šimanského, ktorý zahynul na neznámom mieste v Nemecku.

Zaistené osoby boly vyslúchané trýznením, bitím, vyväzovaním, a pod.

Tunajšie nemecké jednotky, ako aj pohotovostné oddiely HG chodily do hôr proti partizánom. Ich akcie sa však zle darily, maly nepomerne veľké straty. Tieto pripisujú sa jednak tomu, že nedospelých chlapcov Hlinkovej mládeže nevycvičených poslaly na bojové úkoly a gardisti často v podnapitom stave v hustých skupinách bez zodpovedného výcviku chodili do hôr proti partizánom. Partizáni o týchto zamýšľaných akciách boli vopred upovedomení a mali čas na tieto sa pripraviť. Tak Nemci, ako aj gardisti proti rodinám zaistených osôb chovali sa nepriateľsky, sledovali ich domy a pozorovali s kým udržujú styky. Z povstania zachovaly sa fotografie, zprávy a iné písomné dokumenty, ktoré sa nachádzajú u Michala Pálka, komisionára obilnej spoločnosti.

26. jún 1944.

Letecký poplach. Vzdušný boj nad Piešťanmi medzi lietadlami. Prvý prípad, že nad Piešťanmi padly gulometové gulky z tohoto boja. Zasiahnuté boly, ale neškodne niektoré budovy.

12. august 1944.

Stanné právo vyhlásené nad celom území Slovenska – obyvatelstvo kľudne berie na vedomie.

27. august 1944.

Prichádza do Piešťan menší počet nemeckého vojska, pre riadenie vojenských transportov, ktore v dohľadnej dobe budu prechádzať cez Piešťany.

29. august 1944.

Minister národnej obrany generál Čatloš o 19. hodine v krátkom prejave v rozhlase dá navedomie, že na Slovensko prídu nemecké vojská, aby tu urobili poriadok, hlavne v krajoch partizánmi obsadených.
Ten samý deň večer piešťanská vojenská posádka opustí kasárne a na autách odtiahne do hôr radošinských, smerom na Topolčany, aby sa pridala k odbojným vojskám. Týmto činom pridá sa piešťanská posádka k slovenskému národnému povstaniu. Inak panuje v obci kľud. Uvolnené kasárne a letište po niekoľko dní obsadia nemecké vojská a vybudujú leteckú základňu.

30. august 1944.

Prichádza do Piešťan menší počet nemeckých vojakov. Nemecké deti, ktoré boly v Piešťanoch ubytované pod vojenským dozorom vo sprievode ozbrojených bojových vozov odchádzajú z Piešťan dňa 31. augusta 1944.

3. september 1944.

Vydaný bol všeobecný zákaz na automobilovú jazdu. Dôjde väčší počet nemeckého vojska, ktoré učinia bezpečnostné opatrenia. Obsadia sa mosty cez Váh, vojenské hliadky pri vchodoch do obce, obecenstvo pri vchodu do obce sa legitimuje. Po 21. hodine nesmie nikto na uliciach zdržovať sa. Záverečné hodiny v hostincoch, kaviarňach sú určené na 21. hodinu, takže po tejto hodine len vojenské hliadky chodia po uliciach. Dňom 8. septembra 1944 počnúc obvod obce možno opustiť len so zvláštnym povolením, ktoré vydáva Okresný úrad so spoluúčinkovaním Veliteľstva nemeckej brannej moci. Na železničnej stanici sa prevádza kontrola cestujúcich.

10. september 1944.

Vykonáva nemecká branná moc za spoluúčinkovania Hlinkovej gardy zaistenie Židov a nespoľahlivých osôb. Tieto odvádzajú sa do Trenčína, odkiaľ údajne do Ríše nemeckej. Hlinkova garda sa ozbrojuje, dostáva vojenskú uniformu a zbrane. Bezpečnostné opatrenia vykonávajú členovia nemeckej brannej moci, Hlinkovej gardy a žandárstva. Týmto nadobúda Hlinkova garda veľkého významu. Hlinkova garda povoláva do brannej služby svojich členov, tí dostávajú vojenské rovnošaty, sú ozbrojení a sú označení páskou bielou s nadpisom SOŠ, t.j. Stráž obrany štátu. Vykonáva domové prehliadky v domoch, ktoré sú podozrivé, že sa tam skrývajú osoby pred zaistením. Taktiež sa konajú prehliadky v okolitých obciach.

Začiatkom septembra školy riadne začínajú vyučovanie, až na niektoré výnimočné prípady, kde je vyučovanie hatené preto, že školská budova je evakuovaným úradom obsadená. Ovšem aj táto prekážka prestáva, nakoľko v mesiaci septembri do Piešťan evakuované úrady vracajú sa späť do Bratislavy.

 

18. september 1944.

Prvý letecký nálet na Piešťany. Cieľom útoku bolo vojenské letište. Asi o 18.30 hod. neočakávane priletely zo smeru Topolčany lietadlá, počtom 7 kusov so značkou červenej hviezdy, stíhačky a úplne nízkym preletom nad obcou (80 – 100 m výške) urobily útok na letište strelbou z guľometov a shadzovaním zápalných púm na lietadlá ktoré boly na zemi, pripravené ku štartu. Niektoré lietadlá (asi 5 kusov) boly požiarom zničené a niektoré gulometmi poškodené. Útok vyžiadal i obeť na ľudskom živote. Smrtelne bol zasiahnutý guľkou z guľometu Anzel Julíny, robotník ktorý prichádzal z práce domov. Býval v Kláštorskej ulici, ženatý. Zostaly po ňom 2 deti. Bol 43 ročný. Toto bola prvá ľudská obeť, ktorú si vyžiadal prvý nálet na Piešťany.

Miesta, kde boly ubytované nemecké deti postupne obsádzajú nemecké vojská, prichádzajúce do Piešťan. Mimo stáleho počtu nemeckej posádky prechádzajú cez Piešťany väčšie i menšie vojenské útvary na prechodnú dobu. Pre nemecké vojská je zriadené zvláštne Ortskomando. Bezpečnostnú službu spolu so žandárstvom vykonáva nemecká branná moc, taktiež ozbrojení členovia Hlinkovej gardy. Tieto ozbrojené jednotky tvoria základ a jadro novoorganizovanej brannej moci slovenskej. Ich účasť v udržovaní vnútorneho poriadku čím ďalej tým viac sa stupňuje, takže v mesiaci októbri už samostatne vykonávajú také úkoly, ktoré predtým vykonávala branná moc nemecká, ako strážnu službu na mostoch, alebo pri vchodoch do obce a podobne. Kontrola osôb prichádzajúcich a odchádzajúcich z Piešťan sa prevádza.

Prevádzajú sa protižidovské opatrenia proti tým židom, ktorí sa tomu vyhli, buď zadovážením si dajakej výnimky, alebo prechodným uschovaním sa. Osoby takéto sa postupne zaisťujú. Urobia sa opatrenia i proti tým nežidovským osobam, ktoré Židov ukrývajú. Na dôkaz toho že proti týmto aké opatrenia budu učinené, uvádzam vyhlášku Okresného úradu v Piešťanoch zo dňa 2. októbra 1944, číslo D 1-1102/1944, kde z príkazu prezídia Župného úradu v Trenčíne sa zakazuje na celom obvode okresu piešťanského zkrývať Židov, alebo ich v tom akýmkoľvek spôsobom napomáhať. Porušenie tohoto zákazu sa trestá smrťou. Táto trestná sankcia má svoj výsledok, lebo ešte ukrytí Židia sa sami zväčša prihlasujú. Zaistenie Židov prevádza Hlinkova garda. Hnuteľnosti, menovite bytové zariadenia zaistených Židov preberá Štátny daňový úrad a zväčša z týchto sa zariaďujú kancelárske miestnosti v Piešťanoch sa nachádzajúcich nemeckých veliteľstiev. Súčasne sú odvádzané do Trenčína, alebo do Ilavy na vyšetrenie osoby nežidovské, ale akýmkoľvek spôsobom podozrivé, alebo nespoľahlivé. Tieto však po niekoľkých dňoch po ich výsluchu boly prepustené. Takto boli vyšetrovaní: poslanec František Bošňák, Kornel Ruhman, lekárnik, Petrák, profesor gymnázia a iní.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany Foto: Archív Balneologického múzea, Piešťany – History (Pridal Laco Zeleňák)