Piešťany 1989: Od voľby Miss po prvé slobodné voľby

V deň, keď sa pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva uskutočnila v hlavnom meste Československej socialistickej republiky prvá veľká demonštrácia, prebiehalo v Piešťanoch finále súťaže Miss kúpeľných miest 1989. Zvíťazila 19-ročná rehabilitačná pracovníčka Denisa Ferancová. Nikto vtedy netušil, že už o pár dní padne totalitný režim a čoskoro sa budú konať slobodné voľby.

Na námestí bolo 5-tisíc ľudí

Správy o tom, že 17. novembra 1989 v Prahe príslušníci špeciálnych jednotiek brutálne zakročili proti pokojnému a povolenému zhromaždeniu, sa v regiónoch začali šíriť vďaka študentom. Tí cestovali po celej republike. Podľa spomienok vtedajšej kultúrnej referentky na Malej scéne Ivana Krasku Anny Galovičovej, priniesli videokazetu z tohto zásahu do Piešťan študenti bratislavskej VŠMU.

Vo väčších mestách vznikali štrajkové výbory, ktoré požadovali prešetrenie zásahu bezpečnostných zložiek proti študentom a potrestanie vinníkov. S tým súviseli prvé demonštrácie a pochody, ku ktorým sa Piešťany pridali 27. novembra.

V tento deň zastavil generálny štrajk prevádzku vo väčšine závodov. Na dnešnom Námestí slobody (vtedy Námestí Dukelských hrdinov) sa podľa mestskej kroniky zišlo 5- až 6-tisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, transparentami a štátnymi vlajkami.

„Symbolickým sa stal pozdrav – zdvihnutá ruka s dvoma prstami v tvare V. Rečnícky priestor bol podstavec fontány na námestí. Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich pocity, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva,“ píše kronikár.

 

Fotiek je málo

Jediné dnes známe fotografie z tejto udalosti urobila Eva Drobná, ktorá krátko predtým začala pracovať ako fotografka Balneologického múzea.

„Zobrala som čiernobiely kinofilm, nabehla do ulíc a odfotografovala pár výkladov. Môj záber na vtedajšie Námestie Dukelských hrdinov sa používa dodnes. Išla som do obuvi, dnes je tam VÚBčka, pustili ma na balkón a spravila som dva zábery toho národa, čo tam bolo,“ zaspomínala Eva Drobná pri príležitosti 30 výročia Nežnej revolúcie.

„Letáky po meste tiež pranierovali KSČ a kriticky sa stavali aj k ideám socializmu a komunizmu. V podstate sa tomu však nemožno čudovať, pretože v uplynulom období bola potlačovaná sloboda prejavu, tvorivého myslenia a podnikania ľudí,“ zaznamenal udalosti mestský kronikár, ktorý dodáva, že ku koncu roku 1989 už viacerí občania mesta „…kritizovali a pranierovali aj predstaviteľov mesta a organizácií, niektorých obvinili z osobného obohacovania, z necitlivosti pri riešení problémov občanov mesta a žiadali, aby odstúpili zo svojich funkcií a išli manuálne pracovať (skandovanie „k lopate“).“

 

 

Pár ďalších fotiek, najmä z neskorších stretnutí tunajšej Verejnosti proti násiliu na Malej scéne Ivana Krasku, urobil Martin Valo, ktorý pracoval v tamojšom Junior klube. Míting na podporu generálneho štrajku pomáhal ozvučiť aj pomocou techniky z Mestského kultúrneho strediska.

„Nasledovalo obdobie, keď sa ľudia začali menej obávať o svoj život a o svoju prácu. Všetko sa stalo istotou až vtedy, keď padla vedúca úloha komunistickej strany,“ hovorí po troch desaťročiach M. Valo, ktorý sa zúčastnil aj rokovania s vtedajším predsedom Mestského národného výboru (MsNV) Viliamom Hermanom o jeho odstúpení. „Nebolo to príjemné pre nikoho z nás, ale situácia si to vyžadovala,“ dodáva.

Piešťanská verejnosť

Mestský koordinačný výbor občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu (VPN) oficiálne vznikol 15. decembra 1989 a jeho sídlom bola Malá scéna I. Krasku. Neskorší poslanec Slovenskej národnej rady Ján Chmelo patril k jeho najaktívnejším členom.

„Bol som prinútený navštevovať VUML (Večerná univerzita marxizmu-leninizmu, pozn, red.) a začiatkom decembra som vyzval kolegov, aby sme podpísali petíciu na zrušenie tejto školy. Nikto sa ku mne nepridal, tak som odišiel a súdruh riaditeľ vybehol za mnou a hovorí mi: Keby niečo, som pri vás,“ spomína Ján Chmelo.

Spolu so Zorou Petrášovou, Viktorom Nižňanským a ďalšími členmi piešťanskej VPN začali v januári 1990 vydávať noviny Piešťanská verejnosť. Dnes ide o jedinečný dokument približujúci vtedajšie dianie v našom meste.

„Môžeme si my dať iný cieľ ako vrátiť mestu tvár z čias pána Wintera?“ pýta sa v úvodníku druhého čísla Piešťanskej verejnosti Ján Chmelo a pokračuje: „Ak chceme tvár mesta zmeniť, je treba vynaložiť námahu. Vystúpiť z magického sveta túžob a prianí do reálneho sveta vôle a vôla je vždy spojená s prácou. Človek musí pracovať, aby mohol riadiť a organizovať svoje činy, aby upevňoval svoju morálku. Človek musí pracovať, aby sa priblížil k pravde.“

 

Nežná revolúcia viedla k slobodným parlamentným voľbám, ktoré sa uskutočnili v júni 1990 a o päť mesiacov neskôr občania vyberali svojich zástupcov do mestského zastupiteľstva a na post primátora.

„Od začiatku r. 1991, po predchádzajúcich voľbách a zániku MsNV, začali mesto riadiť na obdobie 4-och rokov nové orgány mestskej samosprávy – 34 členné mestské zastupiteľstvo a primátor mesta Ing. Viliam Hájovský. Najviac poslancov v mestskom zastupiteľstve mal demokratický blok – VPN, KDH a Demokratická strana – 14, potom Strana zelených – 8 (relatívne vo voľbách najúspešnejšia), SNS – 7 a nezávislí kandidáti – 5,“ zaznamenal výsledky prvých slobodných komunálnych volieb kronikár.

 

Text: Martin Palkovič Článok bol prvýkrát publikovaný 17. novembra 2019