Oprava Kolonádového mosta vráti unikátnej pamiatke pôvodný vzhľad
Priestor za sochou Barlolámača bude opäť presklený, ako to plánoval autor projektu Emil Belluš. Pribudnú aj ďalšie pôvodne sklené plochy, ktoré dodajú najlepšej ukážke slovenskej funkcionalistickej architektúry vzdušnejší vzhľad. A možno jej vďaka tomu ľudia začnú opäť častejšie hovoriť Sklený most.
Zastupiteľstvo 11. apríla schválilo zmenu mestského rozpočtu, na základe ktorej môže byť 776-tisíc eur z úverových zdrojov využitých na rozsiahlu rekonštrukciu Kolonádového mosta. Tieto peniaze sa prirátajú k dotácii vo výške 950-tisíc eur, ktorú radnica ešte za prechádzajúceho vedenia získala od ministerstva kultúry.
Primátor Peter Jančovič v najbližších dňoch podpíše zmluvu s víťazom verejného obstarávania – firmou Swietelsky Slovakia. Tá by mala tento rok opravovať aj spodnú časť Krajinského mosta. Vďaka dotácii z eurofondov vo výške 3 milióny eur ju plánuje realizovať Trnavský samosprávny kraj. Aktuálne prebieha kontrola verejného obstarávania.
Autorom projektu rekonštrukcie Kolonádového mosta je piešťanský architekt Bohuslav Pernecký. Na realizáciu budú dohliadať odborníci z Krajského pamiatkového úradu Trnava. Podľa zverejnenej projektovej dokumentácie bude stavba po oprave vzdušnejšia, množstvo pôvodne presklených plôch je totiž aktuálne zatretých alebo zastavaných. Najmä pri pohľade od Lida má preto most podstatne iný výraz ako po svojom dokončení.
Podujatia nie sú ohrozené
Napriek tomu, že stavebné práce na Kolonádovom moste sa začnú už v máji, Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny (1. júna) aj Piešťanské Zlaté stuhy (6. až 8. júna) sa uskutočnia podľa plánu. Rekonštrukcia neohrozí ani odhalenie sochy Ľudovíta Wintera (11. mája). Obmedzenia pre chodcov začnú platiť až po stretnutí ministrov spravodlivosti krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré sa koná začiatkom druhého júnového týždňa. Most však bude vždy aspoň sčasti priechodný, k jeho úplnému uzavretiu nedôjde.
Stavebné práce majú trvať 15 mesiacov, ale dodávateľská firma podľa prednostky mestského úradu Denisy Bartošovej prisľúbila, že sa ich bude snažiť stihnúť dokončiť skôr. Najneskôr na konci júla 2020 by preto mala byť národná kultúrna pamiatka spájajúca centrum Piešťan a Kúpeľný ostrov opravená.
Problémom sú piliere
Rekonštrukcia sa netýka poruchy, ktorú ešte v roku 2007 opísali odborníci zo Žilinskej univerzity v správe o diagnostike Kolonádového mosta. Píšu v nej, že „odplavenie materiálu dna koryta rieky okolo niektorých pilierov je najzávažnejšou poruchou spodnej stavby, ktorá môže spôsobiť haváriu celého objektu, ak by sa nezabránilo pokračovaniu procesu vyplavovania materiálu okolo piliera.“
Odporúčajú preto zasypať priestor okolo pilierov lomovým kameňom, ale ešte predtým vykonať prehliadku s pomocou potápačov. „Podľa našich informácií vzdutie hladiny vzhľadom na vodnú nádrž Sĺňava je také vysoké, že aj pri znížení hladiny to na pilieroch spraví možno 20 alebo 30 centimetrov, čiže to rozhodne nebude mať veľký prínos. Skôr pomôže zmena prietokov, aby sa mohla voda, ktorá je v týchto miestach veľmi kalná, dočasne vyčistiť. To by umožnilo prieskum pomocou potápačov,“ vysvetlila prednostka mestského úradu a dodala, že sa preto ešte uskutočnia rokovania so zástupcami Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Predpokladané náklady na opravu týchto porúch sa blížia k sume 500-tisíc eur a mesto s nimi pri plánovanej rekonštrukcii nepočíta. Tieto peniaze bude preto musieť na Kolonádový most vynaložiť v budúcnosti.
Pitný pavilón aj galéria
Stavba, ktorá patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry na Slovensku, vznikla na objednávku Ľudovíta Wintera v rokoch 1931 – 1933. Jej neodmysliteľnou súčasťou je socha Barlolámača od významného slovenského sochára Roberta Kühmayera aj lepty podľa návrhu akademického maliara Martina Benku.
Návrh pôvodného projektanta vrchnej časti mosta uvažoval s dvoma tunelmi po stranách a vozovkou v strede. Túto myšlienku však Ľudovít Winter zavrhol, pretože by bol v tuneloch prievan a ľudia by na seba nevideli. Až Emil Belluš, vtedy ešte veľmi mladý architekt, vyriešil návrh nadstavby podľa predstáv zadávateľa. Most rozdelil na dve časti – promenádnu a dopravnú. Ako hlavný dizajnový prvok bolo použité číre sklo, ktoré stavbe dalo jej charakteristickú ľahkosť. Tá sa jej po rekonštrukcii vráti.
„Predpokladáme, že ľavá časť vnútorných priestorov bude mať charakter informačného centra. Časť, ktorá sa nachádza bližšie ku kúpeľom, by mala byť otvorená kreatívnym a tvorivým ľuďom. V Piešťanoch máme v tomto smere obrovský potenciál,“ povedala prednostka Denisa Bartošová s tým, že o konkrétnom využití interiérov zatiaľ nie je rozhodnuté.
Návrh architekta Emila Belluša počítal s pitným pavilónom za sochou Barlolámača. „Aj v minulosti bol problém s tým, ako do tohto pitného pavilónu priniesť vodu. Blízko je vrt, ale, pokiaľ viem, nemá čerpaciu skúšku a je nepoužiteľný na tento účel. V predchádzajúcom období autor rátal s dovážaním liečivej vody do nádrže, ale museli by byť dodržané hygienické štandardy,“ dodala prednostka, podľa ktorej by bol pitný pavilón pre Kolonádový most nepochybne prínosom.
Rekonštrukcia každopádne vráti priestoru za sochou jeho pôvodný vzhľad. Architekt Bohuslav Pernecký totiž v technickej správe píše, že pavilón bude „očistený od všetkých dodatočných nevhodných nánosov (medzistrop, priečky, zablendované okná, dikoplastové nátery a pod.) tak, aby opäť vytvoril tú konštrukčnú čistotu a krištáľovú priehľadnosť, ktorá mostu priniesla aj názov Sklený most.“
Text a foto: Martin Palkovič
