Nevybavujte si osobné účty, zlosynovia budú úradne zaistení

Červená armáda s pomocou československých vojsk obsadila 4. apríla 1945 vyše 60 miest a obcí, vrátane Piešťan. Okrúhle výročie týchto udalostí si pripomíname textom prevzatým z mestskej kroniky bez redakčných úprav a ilustračnými fotografiami z facebookovej stránky Piešťany – History:

Od konca mesiaca marca stále až do samého oslobodenia vo dne i v noci prechádzajú cez Piešťany ustupujúce nemecké vojská, kone, vozy, autá, tanky a delá. Už stále počuť detonácie z frontu.

Dňa 31. marca 1945 letecký nálet na Piešťany, konaný 16. ľahkými rumúnskymi
lietadlami. Zasiahnuté boly vonkajšie čiasti obce, Kanada, Dubová ul. a čiasť obce pri letišti. Poškodené boly tri domy. Bolo niekoľko prípadov ľahšieho zranenia osôb.

Nemecké vojenské veliteľstvo už pred niekoľkými dňami učinilo prípravy na zničenie mostov a to tak kolonádneho, ako aj krajinského.

Dňa 1. apríla 1945, keď vyšla zpráva o zničení mostov, v predpoludňajších hodinach zástupcovia obce a obyvateľstva vyhľadali nemeckú komandatúru a žiadali o záchranu, hlavne o záchranu kolonádneho mostu, ktorý je takmer v celej Europe jedinečný a žiadneho strategického významu nemá. Pri čom poukazovali na možnosť poškodenia liečivých prameňov, ktoré slúžia pre zdravie celého ľudstva.

Prednesená žiadosť bola čo najrozhodnejšie zamietnutá. Osud mostov bol zpečatený a v tej samý deň popoludní o 17. hodine malo sa previesť zničenie kolonádneho mostu. Toto sa však nepodarilo, nakoľko pre slabú nálož výbušnín bola poškodená len vrchná časť mostu.

K dokonalému zničeniu došlo dňa 2. apríla 1945 ráno o 7. hodine. Pri tom sa použilo také množstvo výbušnín, že nielen most bol zničený, ale boly poškodené aj okolité vily. Po výbuchu obyvateľstvo húfne výjde k mostu a pohnuto, takmer so slzami v očiach díva sa na trosky, prach a dým, ktoré zahalujú celé okolie. V začatom ničení bolo pokračované.

Zničily sa na poštovom úrade automatnú telefonnú centrálu, zničili budovy kasárenské, hangary, letište zorali traktormi a v noci z 3. na 4. apríla 1945 vyhodili do povetria krajinský most.

Od väčšieho poškodenia podarilo sa zachrániť Ružový mlyn, kde sa uspokojili s tým, že zobrali remenné prevody zo strojov.

Dňa 3. apríla 1945 je v Piešťanoch front. Na okraji obce ba i v samej obci v záhradách, v parku, pri moste sú postavené delá. Delová paľba trvá celý deň. Obyvateľstvo už od predošlého dňa je ukryté v pivniciach. Ulice sú ako vymreté, len tu-tam vidieť dakoho.

V popoludňajších hodinách od 15. hodiny počnúc z delovej paľby padajú strely na Piešťany, na okolie Nádražia, Bratislavskej cesty, Floreátu. Z civilných osôb je 12 mŕtvych a 25 ranených. Záchrannú službu koná samaritánska služba Civilnej protileteckej obrany (CPO). Ranené osoby sú ihneď odpravené na záchranných vozoch do nemocnice.

V noci zo dňa 3. na 4. apríla 1945 opustí nemecké vojsko Piešťany. Pred odchodom zničí Krajinský most. Ohromná detonácia z výbuchu mostu dáva obyvateľstvu na vedomie, že nemecké vojsko odchádza.

Dňa 4. apríla 1945 ráno obyvateľstvo vychádzajúce z pivníc a úkrytov s radosťou víta vojakov Červenej armády. Za niekoľko minút sú Piešťany na nohách. Ľudia sa s radosťou objímajú a tešia sa, že sa dožili oslobodenia. Spontáne bez akéhokoľvek rozkazu vytýčia na domy zástavy.

Vo skorých ranných hodinách zídu sa na obecnom dome osoby, ktoré tajne pracovaly pre oslobodenie Slovákov. Vidíme tu Michala Chrenku, automechanika, Ľudovíta Hrnčiara, riaditeľa št. meštianskej školy, Jána Natšina, správcu ľudovej školy v.v., Dr. Milana Škarku, zverolekára, Dr. Ľudovíta Tormu, lekára, Michala Kormana, redaktora a iných s radostnými tvárami, ktorá zahaľuje prežité útrapy, následky perzekúcie, by aj uväznenia, ktoré v posledných rokoch pretrpeli.

Na základe programu už vopred vypracovaného utvorí sa prvý prechodný národný výbor. Tento pozostáva z týchto členov: Ľudovíta Hrnčiara, predsedu, Michal Chrenko, podpredseda, Ján Natšin, Dr. Ľudovít Torma, Vojtech Baracka, Miroslav Štefánik, Martin Košinár, Ferdinand Davčík, Michal Korman, Jozef Oravec, Jakub Putna, Jozef Ábel, Dr. Milan Škarka, Lavička, Karol Keibl.

Utvorený prechodný národný výbor vydá cestou miestneho rozhlasu proklamáciu k miestnemu obyvateľstvu ktorú sostavil Ľud. Hrnčiar s Mich. Kormanom a predniesol Michal Korman. Proklamácia zneje nasledovne: „Občania! Naše mesto bolo chrabrou rukou Červenou armádou oslobodené. Je koniec nášmu utrpeniu. Nemecké fašistické vojská a ich pomáhači sú na šialenom ústupe. Celý náš kraj a v malej chvíli celá naša rodná Slovenská zem bude slobodná. Pripravte sa na dôstojne privítanie našich osloboditeľov na znamenie našej veľkej radosti a vďaky voči našim osloboditeľom vyveste zástavy v štátnych farbách československých a červených. Zachovajte dôstojný kľud, nevybavujte si osobné účty. Zlosynovia a zradci budú úradne zaistení a postavení pred riadny súd. Chráňte majetok svoj a verejný! Správu obce prevzal do rúk národný výbor, ktorému môžete plne dôverovať a ktorý sa už stará o poriadok a bezpečnosť. Všetci štátni a verejní zamestnanci nastúpte svoje služobné miesta, národný výbor sa usiluje dať do chodu elektráreň a vodovod. Na bezpečnosť životov a majetkov organizuje sa národná milícia, preto všetky civilné osoby, gardisti a bývalí príslušníci nemeckých organizácii, nech okamžite, pod trestom odovzdajú zbrane do bývalých kasární HG a na žandársku stanicu.“

Národný výbor s radosťou víta prvých vojakov Osloboditeľskej červenej armády, ktorí došli na obecný dom. Stará sa o to, aby vyhovel požiadavkám osloboditeľskej armády, potrebným k vojenským operáciám, pokiaľ sa tieto požiadavky na dobu prechodnú od vrchností, poťažne od obyvateľstva, ako pohonné látky, krmivo, ubytovacie miestnosti pre vojsko, dopravné prostriedky a potravné články.

Národný výbor činí opatrenia organizovaním strážnej služby, aby poriadok a pokoj bol zachovaný.

Obec je od 3. apríla 1945 bez elektrického svetla, lebo dialkové elektrické vedenie bolo zničené, taktiež je bez pitnej vody a obecného vodovodu – vodovodné spojenie je prerušené pre zničenie krajinského mostu – a nemá železničné spojenie.

Národný výbor je si vedomý, že ho čaká nadľudská práca, podujme sa toho, lebo vie, že táto smeruje na upevnenie mieru a slobody. Oslobodzujúce vojsko chová sa voči obyvateľstvu vo všeobecnosti lojálne a slušne, až na ojedinelé výnimočné prípady.

(…)

Dňa 5. apríla 1945. Oslobodzujúca armáda prikročí ihneď k oprave krajinského mostu, ktorý má strategický význam. Ešte tento deň sa urobí na moste drevená lávka pre pešo. Robia sa prípravy na opravu mostu pre vozidlá. Vojensky veliteľ vydá obyvateľstvu výzvu, že nebezpečie frontu už pominulo, preto obchody, ktoré od 1. apríla 1945 boly zatvorené, majú sa otvoriť. Piešťany, ako aj iné mestá dostanú vojenského veliteľa, hlavne pre veci vojenské a bezpečnostné.

Text: Kronika mesta Piešťany 1933 -1949 Ilustr. foto: Piešťany – History