MFF Cinematik predstaví exkluzívnu programovú sekciu filmov o sledovaní a dozore

Medzinárodný filmový festival Cinematik okrem domácich aj svetových noviniek, profilových sekcií a súťaží prináša tiež silné tematické prehliadky. Jednou z nich bude v rámci 16. ročníka festivalu aj programová sekcia Nemáš čo skrývať, ktorá predstavuje filmy tematizujúce dozor a sledovanie, ktoré sú také bežné v našej súčasnosti

Sekcia sa pozerá bližšie na praktiky totalitnej krajiny i „demokracie“, reflektuje premenu človeka na merateľné telo, skúma psychológiu ľudí, ktorí sledujú a sú sledovaní, uvažuje o prostredí, ktoré je pod dozorom, zaoberá sa čítaním obrazov a pýta sa na politické, biologické či estetické dôsledky všadeprítomného sledovania.

Dokumentárna snímka Obyčajná krajina (An Ordinary Country, 2020) je vyskladaná iba z archívnych materiálov tajnej služby a predstavuje život v socialistickom Poľsku očami jej agentov. Vidíme zábery špehovania a výsluchov, počujeme zaznamenané banálne telefonáty i udania a z inštruktážneho filmu sa dozvieme, ako v byte nainštalovať odpočúvacie zariadenia. Zväčša netušíme, kto je sledovaná osoba a najmä čím sa previnila, iba detailne skúmame jej správanie, ktoré je možno obyčajné, možno podozrivé. Poľský autorský film Tomasza Wolskeho ocenili poroty na festivaloch v Krakowe, Nyone, Minsku, či v Buenos Aires.

Návštevníci Cinematiku budú môcť vidieť aj kreatívny dokument Neobyčajné leto (An Unusual Summer, 2020) o otcovi režiséra Kamala Aljafariho, ktorý si pred rokmi nainštaloval pred svoj dom bezpečnostnú kameru, aby zistil, kto mu stále poškodzuje auto. Autor tento materiál využíva na to, aby rozprával o svojej ulici, o susedoch, o živote v palestínskej štvrti, ktorá je niekedy označovaná ako geto. Aljafari ukazuje, že ide o živé miesto plné zaujímavých ľudí, ktorí nie sú neviditeľní. Jeho film je aktom proti zabúdaniu a svoju úspešnú svetovú premiéru mal na švajčiarskom festivale Vision du Réel.

Dokumentárny triler (T)error (2015) sleduje tajného informátora FBI priamo počas operácie – jeho úlohou je dostať sa blízko k človeku, ktorý je označený za potenciálneho teroristu. Tento informátor hovorí otvorene o svojej práci, vidíme jeho postupy krok za krokom, čo však vyvoláva otázky ohľadom metód vyšetrovania. Je možné, že sledovaní ľudia sú podobnými informátormi umelo tlačení k tomu, aby sa radikalizovali a FBI ich mohla s pompou zatknúť? Oceňovaný americký dokument od režisérky Lyric R. Cabral a režiséra Davida Felixa Sutcliffea, mal svoju premiéru na festivale Sundance, kde získal aj Špeciálnu cenu poroty.

Sekcia Nemáš čo skrývať predstaví aj dokumentárnu esej Michaela Palma Dozor v nízkom rozlíšení (Low Definition Control – Malfunctions #0, 2011). Snímka otvára množstvo otázok súvisiacich so životom v spoločnosti, ktorá sleduje a dozerá. Zatiaľ čo sledujeme zábery (akoby) z bezpečnostných kamier, odborníci od neurológov po filozofky médií uvažujú o sledovaní, dátach, mechanizácii videnia či o tom, ako sa menia obrazy. Snímka sa dostala do programov festivalov v Rotterdame, Viedni či poľského New Horizons.

Posledným titulom sekcie bude nemecký dokument dvojice Bettina Ellerkamp a Jörg Heitmann s názvom killer.berlin.doc (1999). Berlín zaznamenaný na video, ktoré kričí deväťdesiate roky, je dejiskom filmového sociálneho experimentu. Desať ľudí prichádza do mesta, aby hrali hru na vrahov – každý z nich má vypátrať niekoho iného zo skupiny, no zároveň vie, že niekto sa snaží nájsť jeho, každý je lovec, no zároveň lovený. Svetovú premiéru mal titul na festivale Berlinale.