Lido je chránené, autá tam nesmú. Návštevníkov o tom informujú nové tabule
Do južnej časti Vážskeho ostrova majú vozidlá zakázaný vjazd a parkovanie už od konca septembra minulého roka. Mesto tam teraz nechalo osadiť tabuľky, ktoré o tom návštevníkov Lida informujú.
Piešťanské mestské zastupiteľstvo v auguste 2020 schválilo návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa vyhlasuje obecné chránené územie Lido. Rozprestiera sa medzi južným cípom Vážskeho ostrova približne po úroveň Hornej hate pri golfovom ihrisku. Západno hranicou je val a východnou tok Váhu.
Na ploche s rozlohou 8,2 hektára je od konca septembra zakázané vchádzať a parkovať s motorovými vozidlami, táboriť aj nocovať. Nesmú sa tam voľne pohybovať psi, na ich venčenie je aj naďalej vyhradený chodník pri Biskupickom kanáli v úseku od Húpacieho mosta po kynologický areál. Dodržiavanie nariadenia má kontrolovať Mestská polícia Piešťany.
O pravidlách, ale aj o dôvodoch ochrany tohto územia, informujú tabule, ktoré pri Húpacom moste nechala tento týždeň osadiť radnica. Zdržanie zapríčinilo vybavovanie povolení. Samospráva sa ešte predtým musela na vyhlásení obecného chráneného územia dohodnúť s majiteľmi dotknutých pozemkov. Val a brehy Lida sú majetkom štátu, v správe ich má Slovenský vodohospodársky podnik. Ostatné parcely s približnou výmerou 73 000 m2 vlastnia Slovenské liečebné kúpele Piešťany.
„Chceme, aby tam ľudia chodili, aby sa tam cítili dobre. Chceme, aby to nebolo parkovisko,“ povedal primátor Peter Jančovič v diskusii k návrhu všeobecne záväzného nariadenia počas rokovania metského zastupiteľstva koncom augusta minulého roka. „Opekanie nie je zakázané,“ doplnil ho vtedy predkladateľ návrhu Marián Ondrišík z Odboru životného prostredia Mestského úradu Piešťany.
Lido z časti tvorí vŕbovo-topoľový nížinný lužný les. Tento typ patrí z faunistického hľadiska medzi najdôležitejšie biotopy na Slovensku.
Viaceré druhy vtákov žijúcich na tomto území patria k druhom európskeho významu. Spomedzi cicavcov sú vzácne netopiere. Na Lide zaznamenali výskyt až piatich druhov. Obojživelníky zastupujú napríklad skokan štíhly a jašterica zelená.
Text a foto: Martin Palkovič