Kupčo predstavil Slovensko, ako ho už nikdy neuvidíme

Čierna plachta cez hlavu, napočítať do päť a exponovať. To je iba prvá fáza vzniku fotografií, ktoré v galérii Fontána vystavuje Yaro M. Kupčo. Jeho aparát z roku 1890 je podľa neho dodnes svojou kvalitou neprekonateľný.

Aby bol spokojný, na rovnaké miesto sa vracia aj niekoľkokrát. V rôznom počasí, v iných ročných obdobiach. Keď je spokojný, zložitým chemickým procesom rozpustí zlato, ktoré ako ušľachtilejší kov vytlačí striebro. Týmto spôsobom tónuje fotografie asi päť ľudí na svete. „Je to drahé a nikomu sa to nechce,“ hovorí Piešťanec, ktorý je jedným z nich..

Vo Fontáne predstavuje svoju tvorbu zameranú na tradične obrábané polia, ktoré zo Slovenska zmizli s odchodom posledných gazdov. Výstavu nazval V pote tváre budeš dorábať chlieb. Biblický názov je odkazom na jeho detstvo a zároveň ním vzdáva úctu ľuďom, ktorí skutočne v pote tváre chlieb vyrábali.

Na otvorení výstavy spomínal na časy, keď sa ako dieťa pod Tatrami učil roztriasať trávu alebo obracať seno. Pamätá si drevené senníky alebo tiene smrekov, v ktorých ľudia pracujúci na poliach odpočívali. Neskôr však zistil, že to všetko náhle zmizlo.

„Medze rozorané, senníky zbúrané, smreky vyrúbané. Začal som zúfalo hľadať a dokumentovať tie posledné ostrovy pozitívnej deviácie, ktoré komunisti nestihli zničiť. Nachádzal som ich v Terchovej, Zázrivej, Závadke, na severnom Spiši. V odľahlých údoliach alebo na kopcoch, kde sa traktor nedostane, kde človek ešte ostal zrastený s pôdou. Títo ľudia mali už okolo sedemdesiatky, takže ich prácu som zachytil v hodine dvanástej,“ povedal Yaro M. Kupčo na otvorení svojej výstavy.

Na vernisáži predviedol aj svoj historický fotoaparát a opísal komplikovaný proces vzniku svojich fotografií. Návštevníci galérie Fontána ich môžu obdivovať až do 11. októbra.

Text a foto: Martin Palkovič