Kraj chce skúsiť predať Vilu Löger, záujemcom ponúkne aj budovu SPŠE

Začiatkom roka župan Tibor Mikuš po rokovaní s piešťanským primátorom rozhodol, že krajskému zastupiteľstvu nenavrhne zaradiť budovu bývalého internátu do verejnej obchodnej súťaže. V ďalšom kole by ju už mohli prípadní záujemcovia získať.

Vyplýva to z materiálov, ktoré zajtra prerokujú krajskí poslanci. Ak budú súhlasiť, Vila Löger sa ocitne na zozname majetku, ktorý je na predaj.

Mesto od začiatku tohto roka hľadalo možnosti, ako budovu na lukratívnom mieste využiť. Zazneli návrhy, aby tam bolo informačné centrum, múzeum alebo sobášna sieň. Problémom je nedostatok finančných prostriedkov, pamiatka totiž vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Prázdna je už takmer rok.

Prednostka mestského úradu Dáša Reháková v júli poslancov informovala, že tam zateká a je potrebné vymeniť kúrenie aj elektroinštalácie.

„Pokiaľ viem, pán primátor Tamajka neponúkol Tiborovi Mikušovi žiadne reálne uskutočniteľné využitie pre tento objekt. Ja sám neviem, ako Vilu Löger využiť s finančnými prostriedkami, ktoré mesto má. Pochybujem, že niekto vie, ako by sa dala využiť. Ak by sme to vedeli, potom by bolo na primátorovi a predsedovi kraja, aby to doriešili,“ komentoval situáciu mestský a krajský poslanec Jozef Drahovský.

Ak to krajské zastupiteľstvo schváli, nepôjde o jedinú piešťanskú nehnuteľnosť, ktorú bude Trnavský samosprávny kraj ponúkať. Predať chce aj ihrisko pri bývalom vodohospodárskom učilišti na Komenského ulici alebo bývalú budovu nedávno presťahovanej Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej.

Podmienkou na získanie tohto rozsiahleho objektu na Námestí SNP je zloženie zábezpeky v hodnote 165-tisíc eur. Ide o 10% odhadovanej ceny. Kritériom na vyhodnotenie ponúk je najvyššia ponúknutá cena, bude sa však prihliadať aj na navrhovaný účel využitia majetku. Minimálna suma nie je stanovená.

Rovnaké podmienky platia pre všetky nehnuteľnosti, ale posledné slovo vždy majú krajskí poslanci. Ak sa nájdu záujemcovia, zastupiteľstvo musí s predajom súhlasiť.

Text a foto: Martin Palkovič