Kameň s ľudským príbehom nájdete v dlažbe Winterovej ulice
Keď ju odvliekli do koncentračného tábora, nechala doma dve malé deti. Nikdy sa nevrátila, ale jej meno nezostalo zabudnuté. Máriu Schulz pripomína Stolperstein.
Počas holokaustu zahynulo 1065 piešťanských Židov. Medzi nimi aj dcéra Ľudovíta Wintera Mária. Ako prvej jej v sobotu 6. augusta odhalili pamätný kameň Stolperstein. Každý, kto pôjde okolo Zeleného stromu a pozrie sa na zem, uvidí jej meno a pokloní sa jej.
„Moja stará mama mala 38 rokov, keď za príšerných okolností zahynula v koncentračnom tábore, podobne ako ostatní, ktorí tam boli,“ hovorí Andrea Schulz-Steinel, iniciátorka osadenia prvého kameňa Stolperstein v Piešťanoch a dodáva: „Po tom, čo som minulý rok navštívila Bergen-Belsen, rozhodla som sa, že to pre ňu urobím.“
Vybavovanie podľa jej slov trvalo dva roky, ocenila však ústretový prístup piešťanskej radnice. Aj vďaka tomu 6. augusta popoludní autor projektu Stolpersteine, nemecký umelec Gunter Demnig vložil prvý takýto kameň v našom meste do dlažby na Winterovej ulici.
Stolperstein venovaný Márii Schulz je uložený v línii spomienkovej tabule pripomínajcej jej otca, budovateľa piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera. Ten holokaust prežil a po svojej dcére prostredníctvom Červeného kríža pátral, ale neúspešne.
„Kolínsky rabín mi povedal, že človek je až vtedy zabudnutý, keď sa zabudne jeho meno,“ hovorí Gunter Demning. To ho inšpirovalo k vytvoreniu jedinečného projektu, ktorý v súčastnosti pripomína už 50-tisíc obetí holokaustu.
Počet ľudí, ktorí zahynuli počas systematického vyvražďovania etnických, náboženských a politických skupín v období druhej svetovej vojny sa odhaduje na 12 až 16 miliónov. Z toho 6 miliónov bolo Židov.
Ich deportácia z Piešťan začala 23. marca 1942 odvlečením dievčat do zberného strediska a 1. apríla 1942 do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.
Máriu Schulzovú odvliekli na základe udania až v januári 1945. Nezmyselne zahynula tesne pred koncom vojny, podobne ako ďalší Piešťanec – účastník Slovenského národného povstania Vojtech Ábel.
Text a foto: Martin Palkovič