Filip Sabol: Medzi nebom a telom

V utorok 1. apríla otvorí piešťanská Magna gallery výstavu reprezentanta silnej maliarskej generácie, ktorá výrazne ovplyvnila a formovala postavenie maľby ako média po roku 2000. Výstava, ktorej kurátorkou je Linda Blahová, bude prístupná do 30. mája 2025.

Na začiatku storočia sa veľkoformátový závesný obraz stal poľom, na ktorom sa začali využívať možnosti počítačových programov, nových médií, internetu či tzv. bitovej estetiky. Napriek nezastaviteľnému vývoju a badateľnému vplyvu digitalizácie, ktorá premieňa všetky nadobudnuté informácie na číslicové vyjadrenia, zostala maľba živá a zachovala si svoju autentickú podobu odrážajúcu zložitý svet súčasnosti. Je stále mimoriadne dôležité vnímať ju v kontexte tu-a-teraz, vo svojej materialite a všetkých hmatateľných štruktúrach.

V najnovšej sérii vystavených obrazov pracuje autor s telesnosťou obrazu, ako analógiou na telesnosť človeka, ktorý prostredníctvom nej má možnosť zažívať túto pozemskú ľudskú skúsenosť.

Maľba Filipa Sabola funguje ako nosič, pamäťové médium, v ktorom sa miešajú vrstvy symbolov, farieb, technologických postupov a časovosti. Diela sú záznamom dynamického procesu, v ktorom sa fragmenty poznania stávajú súčasťou vlastných skúseností o bytostnom prežívaní sveta. Vystavené obrazy nás vyzývajú k úvahám o realite, kde sa hranice medzi materiálnym, psychickým a duchovným vzájomne prestupujú.

V Sabolovej tvorbe badať fascináciu vedami, ako sú astronómia, fyzika, matematika, geometria či metafyzika. Často sa opiera o encyklopedické systémy zhromažďujúce ľudské poznanie. Obrazy sú preňho úložiskami, pozostávajúce z energiou nabitých atomárnych častí a prvkov. Sú zápismi ideí, emócií a sfér ukladaných do jazyka farebných a tvarových kódov, ktoré následne dokážeme uchopiť našimi zmyslami.

Raster, či mriežka, na ktorú sa v časových postupnostiach ukladajú farebné plochy, nie je len technickým, výstavbovým prvkom v celej kompozícii diela. Reprezentuje vizuálny kód. Odvíja sa od grafickej mriežky prevzatej z digitálnych programov, ktorá určuje počiatok, udáva začiatočné pole grafického rozhrania rozprestierajúceho sa do smerov nekonečných možností.

V prípade ústredného diela sa z plátna raster vyslovene dematerializuje na sieť vlákien. Vytvára akúsi kostru obrazu, na ktorú sa následne ukladajú ďalšie vrstvy materiálu a významov. Mriežka sa v tomto prípade stáva metaforou pre komplexnú štruktúru reality, ktorá sa vetví a člení ako tkanivo. Jej obsahy sú pre nás často zrozumiteľné iba do tej miery, akej sa sami otvoríme a rozhodneme prežiť či predstaviť si.

Dôležitým atribútom Sabolovej maľby je práca so svetlom, ktoré v historickom kontexte umenia vždy zohrávalo úlohu nositeľa duchovného a symbolického významu. Pre Sabola je svetlo prostriedkom, ktorý usmerňuje pozornosť k podstatným otázkam – k existencii, spiritualite a samotnej podstate vnímania cez našu telesnú schránku. Abstraktná veličina svetla a jeho rozkladu na spektrum farieb sa v jeho tvorbe stáva hmatateľným nástrojom na vyvolanie reflexie o hmotnom a nehmotnom, o tom, čo je viditeľné a čo zostáva oku skryté.

Divák má pri vnímaní obrazov dve možnosti: nechať sa vtiahnuť do analytického myslenia a pokúšať sa pochopiť všetko, čo je na plátne, alebo stíšiť myseľ a nechať kompozície pôsobiť na svoj emočný a nervový systém v bezprostrednosti svojich voľných asociácií a vlastných vnemov, bez nutnosti ich rozkódovania.

Tvorba Filipa Sabola funguje vždy miesto-špecificky, pričom miesto je viac než len kulisou; je aktívnym prostredím, ktoré otvára nové dimenzie vnímania a interpretácie diel fungujúcich v celku. Či už ide o urbanistický priestor ulice, periférie, alebo ide o čistý galerijný priestor Magna – charakter diel sa dokáže neustále vyvíjať a otvárať nám nové významy.

Linda Blahová, kurátorka výstavy