Expozícia Kútnych plachiet piešťanského zberateľa Kornela Duffeka
V decembri v roku 2020 dostalo Balneologické múzeum Imricha Wintera do daru súbor kútnych plachiet a odevných textílií z pozostalosti pána Kornela Duffeka. Múzeu predmety darovali jeho manželka pani Sylvia Duffeková a dcéry Stella a Diana.
V čase od 5. augusta do 31. októbra 2021 bol súbor prezentovaný na úspešnej výstave vo výstavných priestoroch múzea vo Vile Dr. Lisku. Zbierka obsahuje 77 kusov textílií, pričom prevládajú kútne plachty (63 kusov). Obsahuje aj vložky do kútnych plachiet (7 kusov), plachty do dažďa (3 kusy), návliečky na podušku (2 kusy) a obrusy (2 kusy). Niektoré kútnice boli druhotne upravené a používali sa ako dekoračná textília, napríklad na zakrývanie postelí alebo truhlíc. Zbierka vznikala od novembra 1969, posledná textília má v popise dátum získania jún 1974.
Vďaka grantu získanému z grantového systému Fondu na podporu umenia, hlavného partnera projektu mohla byť stála expozície múzea doplnená o časť venovanú kútnym plachtám. Časť predmetov (dvadsaťdva kútnych plachiet) sa stalo súčasťou novej súčasti stálej – hlavnej expozície Balneologického múzea a to menšej expozície kútnych plachiet. Projekt doplnenia expozície o expozíciu Kútnych plachiet bol realizovaný s finančnou podporou, ktorú z verejných zdrojov poskytol Fond na podporu umenia. Kútne plachty sú dvoj- alebo trojdielne, zdobené tkanými vložkami, výšivkou, spájané červenými tkanicami alebo čipkou, okraje sú zdobené čipkou (prevažne paličkovanou). Expozícia je doplnená nielen dávnejšie získanými predmetmi z našej etnologickej zbierky, ale aj predmetmi získanými od pani Terézie Puvákovej z Trebatíc. Jej stará mama pani Katarína Štefanková, rodená Rusnáková bola pôrodnou asistentkou pre Trebatice a okolie.
Na stenách miestnosti je umiestnených šesť veľkoplošných horizontálnych vitrín. V prvej sú umiestnené kútne plachty z okolia Trnavy a Piešťan, jedna s presnejšou lokalizáciou (obec Rakovice, okres Piešťany). V ďalšej vitríne sú kútne plachty z okolia Trnavy, z Veselého a Veľkých Kostolian. Plachty v oboch vitrínkach sú zhotovené z konopného plátna, zdobené tkaním, výšivkou červenej, bielej a modrej farebnosti. V tretej menšej vitrínke sú umiestnené tri prikrývky na krst (krstové dečky), jedna z Krakovian a dve z Trebatíc zhotovené z tylu a saténu s bohatou výšivkou. Dve prikrývky sme do zbierok múzea získali darom od pani Terézie Puvákovej. V štvrtej vitríne je kútna plachta z Dubovian zhotovená z bieleho bavlneného plátna s bielou výšivkou. Plachta s datovaním 1889 a žlto-červenou výšivkou pochádza z Vajnor alebo ich okolia. Plachta z Jelšoviec (okres Nitra) má vyšité červeno-béžovo-biele geometrické vzory. Plachta z okolia Trnavy je dekorovaná tkaním a červeno-žltou výšivkou. V piatej vitríne sú umiestnené plachty zo Záhoria a z obce Vrbovce (okres Myjava). Sú konopné, zdobené bielou, bielo-červenou a bielo-červeno-modrou výšivkou. Jedna plachta je zdobená háčkovanou čipkou. V poslednej vitríne sú plachty zo stredného (Zvolen, okolie Banskej Bystrice) a jedna z východného Slovenska (Rejdová, okres Rožňava).
Súčasťou expozície sú aj tzv. pultové vitrínky. Sú v nich vystavené menšie zbierkové predmety týkajúce sa tematiky narodenia dieťaťa V prvej sa nachádzajú sakrálne obrázky s motívom Madony s dieťaťom, väčšina je z 1. polovice 20. storočia, formy na pečenie koláča v tvare bábätka zavinutého v perinke sú z kameniny. Pochádzajú z Piešťan alebo ich okolia a sú datované do 19. storočia. Majolikový radostník, teda soška ženy v dobovom kostýme, pochádza zo západného Slovenska z 1. polovice 19. storočia. Podľa keramikára a zberateľa Heřmana Landsfelda radostník vlastnila každá pôrodná babica na západnom Slovensku. Pri krste alebo úvode sa do radostníka – misky, ktorú držala soška ženy, vyberali peniaze.
Drevená forma na medovník v tvare bábätka zavinutého v perinke je nelokalizovaná, pochádza pravdepodobne z 19. storočia. Vystavené sú aj porcelánové sväteničky s motívom Madony s dieťaťom a s motívom Pražského Jezuliatka. V ďalšej vitríne je vystavené detské oblečenie: ružová a bledomodrá košieľka, obe s čiapočkami v rovnakých farbách určené pre novorodenca. Pochádzajú zo šľachtickej rodiny Frideczkých z kaštieľa v Koplotovciach (okres Hlohovec) z 1. tretiny 20. storočia. Ďalšími exponátmi sú: detský čepček ušitý z bielej čipky (štikeraj) z Piešťan a detské šaty z Krakovian. Tento typ šiat v prvej polovici 20. storočia nosili dievčatá aj chlapci do veku 5 – 6 rokov. Vitrínku dopĺňa biela prikrývka do kočíka z Piešťan zo začiatku 20. storočia. V tretej pultovke je vystavený súbor predmetov z pozostalosti pôrodnej asistentky Kataríny Štefankovej, rod. Rusnákovej (1883 – 1967) z Trebatíc. V čiernej koženej taške boli uložené predmety, ktoré používala pri svojej práci. Vo vitríne sú uložené dve pomôcky na dojčenie, váha na váženie novorodeniatok, diplom z kurzu pôrodných asistentiek získaný v roku 1912 v Užhorode, historicky cenný predmet – Kniha zápisov narodených v Trebaticiach a okolí v rokoch 1912 – 1923, jej pracovná zástera s páskou na rameno a unikátna Uhorská babská kniha pre diplomované baby, vydaná v Budapešti v roku 1903.
Expozícia je doplnená dvoma figurínami. Jedna predstavuje krstnú matku dieťaťa oblečenú vo sviatočnom odeve nesúcu dieťa prikryté krstovou dečkou z krstu. Odev ženy pochádza z Trebatíc. Druhá figurína znázorňuje Obyčaj „nosenia do kúta“ známu ešte v 50. rokoch 20. storočia. Žena mú oblečený sviatočný odev z obce Bašovce (okres Piešťany). Jedlo pre šestonedieľku sa nosilo v košíku, polievka v majolikovej nádobe s pokrievkou. V ľavom zadnom rohu miestnosti „v kúte“ je umiestnená posteľ s kútnou plachtou z Pobedima (okres Nové Mesto nad Váhom) .Vedľa postele je umiestnená kolíska s perinkami, v ktorej ležalo dieťa až po krste. Expozíciu dotvárajú informačné postery a reprodukcie historických fotografií. Skupinám návštevníkov, predovšetkým spomedzi žiakov a študentov približujeme danú problematiku komentovanými prehliadkami.
Text: Vladimíra Pribišová