Balneologické múzeum pozýva na prezentáciu knihy Zaniknuté kúpele
Koncom minulého roku vydalo vydavateľstvo Dajama zaujímavú knihu s názvom Zaniknuté kúpele. Jej autorom je Martin Kostelník historik Balneologického múzea Imricha Wintera, ktorý sa venuje dejinám kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Prezentácia publikácie Zaniknuté kúpele sa uskutoční vo štvrtok 23. marca o 16.30 h v priestoroch Vila Astoria (Sad A. Kmeťa 1802/24, Piešťany).
Kniha približuje širokej verejnosti informácie o vybraných 33 lokalitách, kde sa v minulosti nachádzali liečebné kúpele. Je rozdelená geograficky na tri hlavné časti – Západné, Stredné a Východné Slovensko. Zo západného Slovenska je predstavených 7 kúpeľov, zo stredného 9 a z východného 17 kúpeľných lokalít. Kniha obsahujem množstvo zaujímavých údajov. Autor si pri jednotlivých kúpeľných lokalitách všíma počiatky a vznik kúpeľov, prvé správy o nich a dobové opisy kúpeľných lokalít, zaujímavé budovy, ceny, spôsoby liečby ale i zaujímavých návštevníkov. Približuje čitateľom aj súvislosti, či zaujímavosti vývoja a prepojenosti drobných kúpeľov v určitých oblastiach, napríklad v oblasti Bratislavy (Železná studnička, Devínska Nová Ves, Svätý Jur i vzdialenejší Pezinok) alebo v oblasti Vysokých Tatier (kapitola Tatranské kúpele). V mnohých kapitolách sú i zaujímavé informácie o vývoji konkrétnych kúpeľov v 19. a 20. storočí. Prekvapujúce sú zaujímavosti z histórie jednotlivých kúpeľných lokalít vo vzťahu k osobnostiam, ktoré ich navštívili (napr. Sigmund Freud Rožňavské kúpele, Chatam Sofer kúpele Svätý Jur, Koháryovci a Coburgovci kúpele Vyhne) alebo tu pôsobili (napr. balneológ Šefan Boleman v kúpeľoch Vyhne, Dr. Albert Posevitz v kúpeľoch Revúca, lekár Karol Šiklóši v Korytnici). Pestrú mozaiku historického vývoja jednotlivých kúpeľných lokalít tvoria state o vývoji ich návštevnosti, charakteristiky prameňov, typov prameňov, liečby a tiež informácie o plniarňach minerálnej vody v určitých lokalitách (napr. Santovka, Korytnica).
Najväčší rozvoj kúpeľov a kúpeľníctva v Uhorsku a v rámci neho na Slovensku možno položiť do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia. Zánik jednotlivých, najmä menších kúpeľov súvisel s 1. svetovou vojnou a krátko po nej – v prvých rokoch či desaťročí I. Československej republiky (zanikli napr. kúpele v Pezinku, Lučenci, Oravskej Polhore, Kvetnici, Turzovské kúpele a i.). Ďalším nepriaznivým obdobím, ktoré spôsobilo zánik ďalších kúpeľných lokalít bolo obdobie 2. svetovej vojny, zdevastovanie v dôsledku prechodu frontu alebo iných vojnových udalostí, znárodňovanie počas vojny či po roku 1948. Do tohto obdobia spadá zánik kúpeľov Hodejov, Vyhne, Železnô, Novoveské kúpele Levočské kúpele, Ľubické kúpele a i.). Ďalšie kúpele sa transformovali na zdravotnícke zariadenia, ústavy (Ľubochňa, Ľubovnianske kúpele, ) alebo rekreačné zariadenia (napr. Borda, Herľany, Čiernohorské kúpele, Vyhne a i.). ďalším prelomovým obdobím bol rok 1989 a najmä veľké a zásadné spoločensko-politické a majetkové zmeny, ktoré priniesol. Vo viacerých prípadoch zánik či devastáciu ale nechýbajú ani prípady rekonštrukcií, revitalizácií ba dokonca obnovy niektorých zaniknutých kúpeľov (napr. Gánovce, Sobrance).
Autorovi publikácie sa podarilo pútavým spôsobom priblížiť čitateľom zložitý vývoj jedného z dôležitých fenoménov – fenoménu kúpeľníctva na Slovensku na pozadí komplikovaného vývoja našej krajiny. Od obdobia kedy bola súčasťou mnohonárodnej a mnohonárodnostnej monarchie až do obdobia samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993.
Po grafickej stránke je publikácia spracovaná reprezentačným spôsobom. Jednotlivé kapitoly sú obohatené o zaujímavé obrazové materiáli – historické grafiky, pohľadnice, fotografie. Rozsah publikácie je 160 strán a text dopĺňa 150 fotografií, nechýba zoznam použitej literatúry.
Publikáciu si môžete kúpiť aj v expozíciách Balneologického múzea Imricha Wintera.
Text: Vladimír Krupa