Aké boli posledné roky života Ľudovíta Wintera?

Od smrti muža, ktorý pomohol presláviť Piešťany po celom svete, dnes uplynulo 51 rokov. Optimistu a vizionára Ľudovíta Wintera si pripomíname článkom, ktorý sme publikovali minulý rok.

Nenapraviteľný optimista

Na konci druhej svetovej vojny mal Ľudovít Winter 75 rokov a vážil 45 kilogramov. Vo svojich spomienkach píše, že po návrate z Terezína niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu. „V obci vedeli, že som sa vrátil, ale nikto nie je na mňa zvedavý.“

Vysoký vek, podlomené zdravie a ani odmietavý postoj nového vedenia Piešťan ho neodradili. Rozbehol naraz tri projekty. Začal rekonštruovať Zelený strom, získal späť Slovenským štátom vyvlastnený Floreát a pustil sa do výroby detskej výživy Panvita.

„Podnikanie nemohol nechať, do konca života myslel na Piešťany a na ich zveľadenie,“ hovorí vnučka jeho brata Imricha Kristína Stankovská.

Je neuveriteľné, že Ľudovíta Wintera neodradili ani ďalšie prekážky súvisiace so zmenou režimu vo februári 1948.

Panvitu, ktorá v tom čase začala vyrábať legendárny BB Puding, komunisti zoštátnili. Podobne skončil aj dobre rozbehnutý projekt Floreátu, z ktorého si štátostrana a jej funkcionári zobrali milión korún získaný z predaja pozemkov.

„Sotva som sa trochu spamätal, už ma znova pochytila túžba po bývalom pracovisku – kúpeľoch,“ píše nenapraviteľný optimista vo svojich Spomienkach.

Vypracoval plán na obnovu svojho bývalého podniku, aj keď ten už patril štátu. Vyvlastnil ho totiž ešte Tisov režim a rodine, ktorá kúpele preslávila po celom svete, nechal iba dlžoby.

Napriek tomu Winter po vojne cestoval so svojimi návrhmi do Prahy, ale nikto z komunistických ministrov naňho nemal čas.

Nasledovala nehoda, pri ktorej vypadol z vlaku a zlomil si stavec. Posledné roky svojho života venoval boju s úradmi o slušný dôchodok. Jeho žiadosti odmietali na všetkých adresách. O finančné rezervy ho pripravila výmena peňazí v roku 1953 a z budovateľa Piešťan sa stala nežiadúca osoba.

Nezrealizované projekty

Ľudovít Winter pri príprave svojich memoárov vychádzal z nerealizovaných zámerov a plánoval, čo je potrebné v Piešťanoch v budúcnosti urobiť. Spomienky na Piešťany napísal ako 97-ročný, žil v biede a s podlomeným zdravým, ale nezatrpkol.

„Jeho vrelý vzťah k Piešťanom vidíme aj v jeho vysokom veku. Vidíme, že mu to myslelo. Bola to zaujímavá osobnosť v súkromnom aj vo verejnom živote,“ hovorí riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera Vladimír Krupa, ktorý sa podieľal na príprave výstavy nerealizovaných projektov Ľudovíta Wintera.

„Jedným z najstarších je objekt palmária, ktorý mal stáť medzi Thermiou a Irmou a vykurovaný mal byť termálnou vodou,“ dodal Vladimír Krupa. Výstavbu prekazila prvá svetová vojna.

Ďalším veľkolepým zámerom bola stavba záhradného mesta na Červenej veži. Mal tam byť pamätník Milana Rastislava Štefánika aj múzeum. S Kúpeľným ostrovom by Červenú vežu spájala lanovka.

Tieto nápady udivujú dodnes. Rovnako ako projekty, ktoré rodina Winterovcov v malej zablatenej dedine uskutočnila – Kolonádový most, hotel Thermia Palace, liečebné domy Irma a Pro Patria, kúpalisko Eva, budova Kúpeľnej dvorany, mestský a kúpeľný park, Balneologické múzeum, golfové ihrisko.

Sochu mu spravili mladí Piešťanci

Ľudovít Winter zomrel 15. septembra 1968. Podľa jeho blízkych mal myseľ stále jasnú a obával sa o osud Československa po v páde vojsk Varšavskej zmluvy, ku ktorému prišlo pár týždňov pred jeho smrťou.

„Moji súčasníci vôbec nevedeli, kto je Winter. Spolu s mojim dedom ich mali za zlých kapitalistov,“ hovorí Kristína Stankovská a dodáva, že v Piešťanoch sa o ich prínose začalo hovoriť až po roku Nežnej revolúcii.

O sochu Ľudovíta Wintera, ktorá je aktuálne pred dokončením, sa zaslúžili Piešťanci, ktorí boli v roku 1989 iba deti. Mladí ľudia zo združenia ProWinter dokončili svoj zámer v máji tohto roka. „K 50. výročiu smrti sme chceli sochu odhaliť, ale zdržali nás administratívne prekážky,“ vysvetlila Katarína Halová.

Text: Martin Palkovič Zdroj: Ľudovít Winter: Spomienky na Piešťany