Piešťanskej bábikárke sa v týchto dňoch plní veľký sen. V spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Piešťany zorganizovala veľkú výstavu krojovaných bábik z celého Slovenska. Práve o bábikách a krojoch sme sa s čipernou dôchodkyňou Veronikou Cetliovou rozprávali:
Kedy a prečo ste začali šiť kroje pre bábiky?
Bábikami sa zaoberám desať rokov. Začalo to zoznámením s jednou dámou, ktorá to robila ešte do pôvodnej zbierky, ktorú vlastnil Slovenský zväz žien v 70. rokoch. Túto zbierku som videla a bola som ňou nadšená. Ale nemala som na to čas ani dostatočne otvorené srdce. Vyšívať som začala až po príchode do Piešťan. Predkov v kroji nemám, preto som sa musela vzdelávať – po múzeách, slávnostiach. Všetko som si fotila.
Vaše bábiky sú hneď v niekoľkých zbierkach, je o ne záujem aj v zahraničí. Výstava v kultúrno-spoločenskom centre Fontána asi nie je vašou prvou.
Výstav som mala už niekoľko. Jedna z nich bola cez AkSen, ale veľmi mi v ústrety vychádza Mestské kultúrne stredisko Piešťany. Pani riaditeľka Jurčová má slabosť pre tieto bábiky, ale ja to nechcem zneužiť (smiech).
Výstave, ktorú otvárame vo Fontáne, predchádzalo veľké stretnutie bábikárok z celého Slovenska. Vďaka médiám sa mi prihlásili aj ženy, ktoré bábiky nevyrábajú, ale majú ich vo svojich zbierkach.
S týmito ženami sme si vytvorili úžasný kolektív. Hobby totiž dokáže úžasne spojiť ľudí. Sú tam ohromné priateľské vzťahy bez ohľadu na to, kto odkiaľ je, aký má vek alebo vzdelanie.
Realizáciou výstavy si plníte svoj veľký sen.
Veľkým snom bolo už to stretnutie, to bol prvý krok. Vtedy sme sa dohovorili, že túto výstavu budeme mať a ani nehovorím, čo plánujeme ďalej. Je isté, že nezaspíme na vavrínoch (smiech). Mojim bábikárkam hovorím, všetko sa dá, keď sa chce.
Koľko bábik prezentujete na výstave vy osobne?
Spolu bude na výstave desať mojich prác. Mnohé sú robené na objednávku, takže už nie sú mojim majetkom. Jednou z nich je aj bábika, vystavená v reštaurácii Kominár. Ak si ju ľudia pozrú, ten motív je obkreslený z kroja v Balneologickom múzeu.
Bude tam aj Lucia, veľmi vypracovaná, krásna bábika, je maskotom AkSenu. Tento rok som urobila vdovu Evu. Naštudovala som si, do akého kroja sa obliekali vdovy v našom regióne. Aj vďaka tomu som spoznala ďalšie ženy, ktoré kroje šijú a opravujú.
Ktoré regióny sú na výstave najviac zastúpené?
Veľa vecí je z východu, nechýba Poprad, Tekov, Spiš. Čím idete viac na východ, tým je tradícia viac zachovaná.
Kedysi sa hovorilo, že najkrajší kroj je piešťanský. Ktorý sa najviac páči vám?
To je veľmi jednoduché – najkrajší kroj je môj. Aj keď je to chudobný kraj, čiže chudobný kroj, ale ak som odtiaľ, pre mňa je najkrajší. Prečo sa to hovorí o piešťanskom? Pretože o Piešťanoch sa vedelo.
Už veľmi dávno sem ľudia chodili a videli ženy v krojoch ťahať rikše. Ale do toho patrí široký región. Napríklad Krakovany alebo Horná Streda majú tiež nádherné kroje. Rozdielne sú snáď iba farby.
Zostáva tradícia šitia krojov pre bábiky stále živá?
Sú rôzne kategórie bábik. Tie najstaršie vyšívali ešte staré matky a sú ženy, ktoré sa venujú ich reštaurovaniu. Ľudia ich nechcú ani z ruky dať, ale to je pochopiteľné. Druhá kategóriou sú nové bábiky, ktorých tvorkyne sa držia starých vzorov. Ak sú dôsledné, tak tam nepustia umelé vlákna. Potom sú bábikárky, ktoré vyrábajú nové kroje s použitím artefaktov zo starých. Aj to má istý pôvab a hodnotu.
Mala som obavy, že sme posledná generácia, čo sa tomu venuje, ale nie je to pravda. Teraz som sa stretla s jednou mladou ženou z Piešťan a také krásne bábiky priniesla… Takže nie je pravda, že sa tomu venujeme len my, staré babky (smiech).
Ako dlho trvá výroba jednej bábiky?
To je práca, ktorá sa nedá normovať. Ale jedna dierka na piešťanskom kroji, a ten je charakteristický dierkovanou výšivkou, znamená päťdesiat vpichov ihly.
Vy svoje práce aj predávate, robíte to veľmi šikovne – cez internet. Kto sú vaši zákazníci?
Treba povedať, že tieto bábiky nie sú na hranie. Je to zberateľský kus alebo prezent. Najväčší záujem majú ľudia, ktorí žijú v zahraničí a korene majú tu.
Etnologička Jarmila Hluchová z Balneologického múzea nám hovorila, že kedysi sa takéto bábiky dávali neveste, keď sa vydala. Nie ako dieťaťu. Ma to byť symbol prelomu v živote. Kroj mala z oblasti, odkiaľ pochádzala, aby nezabudla odkiaľ je. Keď to teraz ľudia v zahraničí kupujú, robia to z podobných dôvodov – aby nezabudli.
Ale nedávno sa mi ohlásil jeden mladý muž, našiel ma cez internet, a pýtal sa, ktoré bábiky sú voľné. Bola som prekvapená, že ide o prezent firmy pre inú firmu. A to som nesmierne rada.
Takže krojované bábiky sú stále populárnejšie?
Mám taký pocit, ale možno je to subjektívne.
Výstavu Krojované bábiky otvoria 5. júna o 16.30 h v kultúrno-spoločenskom centre Fontána. Viac info tu.
Pýtal sa: Martin Palkovič