Roman Tibenský: Vzácne motýle sú aj v Považskom Inovci

Warning: Illegal string offset 'alt' in /data/6/1/614b7d31-fe80-4236-a239-9edf38a5930e/zpiestan.sk/web/wp-content/themes/zpiestan_2.0/page-templates/ads-top_article_banner.php on line 14

Warning: Illegal string offset 'caption' in /data/6/1/614b7d31-fe80-4236-a239-9edf38a5930e/zpiestan.sk/web/wp-content/themes/zpiestan_2.0/page-templates/ads-top_article_banner.php on line 15

Warning: Illegal string offset 'sizes' in /data/6/1/614b7d31-fe80-4236-a239-9edf38a5930e/zpiestan.sk/web/wp-content/themes/zpiestan_2.0/page-templates/ads-top_article_banner.php on line 16

Warning: Illegal string offset 'large' in /data/6/1/614b7d31-fe80-4236-a239-9edf38a5930e/zpiestan.sk/web/wp-content/themes/zpiestan_2.0/page-templates/ads-top_article_banner.php on line 16

Okrem ohrozených alebo iba lokálne sa vyskytujúcich motýľov prezentuje Roman Tibenský na nedávno otvorenej výstave v galérii Fontána aj svoju voľnú tvorbu. V nej sa zameriava na šport, architektúru aj krajinu. Na vernisáži však najväčšiu pozornosť pútali motýle a stali sa aj hlavnou témou nášho rozhovoru.

Rodák z Detvy žije od roku 1989 v Piešťanoch. Je členom Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV, dlhodobo spolupracuje so Štátnou ochranou prírody SR, robí výskumy motýľov a dlhodobo monitoruje niektoré druhy. (Na titulnej fotografii: Očkáň metlicový Foto: Roman Tibenský)

Čo bolo skôr – fotografia alebo motýle?

Skôr boli motýle. Chcel som zachovať a dokumentovať ich krásu, tak som ich začal fotiť. Na začiatku ešte na film.

A aká bola vaša cesta k motýľom?

Ešte počas základnej školy som chodil na prázdniny k babke. Boli tam záhony okrasných kvetov. Sadali na ne babôčky, vidlochvosty, mlynáriky. Upútalo ma to a začal som ich chytať. Po prázdninách som si požičal knihu, niečo som z nej vyčítal a začal zháňať entomologické špendlíky. Bol som samouk.

Fotenie teda prišlo až neskôr.

Na strednej škole som začal čítať prvé odborné články. Neskôr po zoznámení s profesionálnym entomológom som v spolupráci s ním aj ja jeden napísal. Bol o motýľoch Poľany. Fotografovanie prišlo pred vydaním tohto článku. Kúpil som si Pentacon six TL aj s medzikrúžkami a v roku 1991 uverejnil zborník Stredné Slovensko moju prvú čiernobielu fotografiu motýľa.

Takže už v tomto mladom veku ste boli tak trochu vedcom?

Inak to ani nejde, pretože pri zbieraní motýľov sú dôležité lokalitné údaje o mieste a čase, udáva sa aj meno zberateľa, alebo ak ide o pozorovanie, tak pozorovateľa, prípadne mapovateľa. Ak nie je známy presný dátum a lokalita, aj vzácny druh je bezcenný. Takže ma to už v mladosti chytilo. Odvtedy sa zameriavam na motýle žijúce na Slovensku, zahraničie ma vôbec neláka. Ak sú niektoré druhy v našom pohraničí veľmi vzácne, ale napríklad v Maďarsku viac rozšírené a hojnejšie, nejdem k našim južným susedom, ale hľadám na našom území, kde sú ojedinelé.

Dajú sa motýle aj chovať?

Áno, sám som ich choval. Je to dôležité z vedeckého hľadiska. Motýľ má štyri vývojové štádia, ale v prírode je veľký problém nájsť vajíčko, húsenicu alebo kuklu. Ak chováte samičku motýľa, správne ju kŕmite, ponúknete jej hostiteľskú rastlinu húseníc, nakladie vajíčka a môžete nafotiť, ale aj pozorovať jednotlivé štádiá vývoja daného druhu.

Sú motýle dobré modelky?

Veľmi pomáhajú znalosti. Ak chcete fotiť vtáky alebo plazy, tiež o nich musíte veľa vedieť. Ja som stále chodil do prírody a vedel som, ako sa motýle správajú – kedy majú najmenšiu aktivitu. Ráno je minimálna, preto je to vhodná doba na fotenie. Ale aktivita ustáva aj na večer, pred západom slnka, keď odpočívajú. Na priblíženie sa k nim je potrebné poznanie z ich života, zvyky, charakteristické správanie sa, poznať ako jednotlivé druhy lietajú, sadanie na určité druhy rastlín, uhynuté drobné živočíchy, trus zvierat, hnijúce ovocie, mokrú zem, blato, skaly, na kôru stromov…

Takže nie je to iba o jednej príležitosti, kedy môžete vzácneho motýľa odfotiť.

Je to o trpezlivosti a vytrvalosti. Ak je to jednogeneračný druh, mám na to asi dva-tri týždne v roku. Digitálna technika má výhodu, že si na nej môže človek fotografiu skontrolovať. Napriek tomu sa stane, že niektoré druhy fotím aj niekoľko rokov, aby som bol spokojný. Iné dovolia fotografovi viac sa priblížiť. Treba vedieť, ktoré sú plaché a ako sa k nim dostať.

Na vernisáži vznikla polemika, či sú vaše fotky umelecké alebo dokumentárne. Mali ste na to iný názor ako kurátor výstavy Tomáš Hudcovič, ktorý hovoril o istom prieniku.

V Piešťanskom fotoklube som sa začal o fotografiu zaujímať cielene. Dovtedy som fotil ako samouk, ale tam sme sa učili jeden od druhého. Napriek tomu si stále myslím, že umelecké fotky motýľov vyzerajú trochu inak. Autor sa hrá s hĺbkou ostrosti, zaostrí napríklad na oči alebo cuciak, tykadlá a krídla už odchádzajú. Ja chcem mať ostrú kresbu krídel. Fotím buď spodnú stranu, alebo vrchnú stranu krídiel, ide mi o ostré vykreslenie kresby. Som amatérsky entomológ a na umeleckých fotkách by mi chýbala farba a kresba.

Kde sú najlepšie lokality na fotenie motýľov?

Väčšinu druhov, ktoré žijú na Slovensku, je možné fotografovať skoro všade. Iba s výnimkou vysokých hôr. Samozrejme je dôležitý biotop a dostatok potravy. Bohatý je aj Považský Inovec, ale lokálne druhy, ktoré sú vzácne a je ich málo, treba hľadať iba na určitých miestach.

Sú niektoré druhy v súčasnosti menej bežné ako v minulosti?

Niektoré ustupujú, iné sa šíria na miesta, kde pred tým neboli zaznamenané. Preto sa to nedá jednoznačne povedať. Niektoré druhy začiatkom 90. rokov na určitých lokalitách v Považskom Inovci vôbec neboli, teraz sa tu vyskytujú a obývajú miesta, na ktorých prežívajú.

A je nejaký úlovok, ktorý je pre vás niečím výnimočný?

Napríklad škvrnáč brestovcový. V roku 2012 som videl prvý kus v živote. A vlani to bol perlovec červený. Ani som nedúfal, že by taká šanca mohla byť. Natrafil som naňho v Cerovej vrchovine a vedel som, že je možné ho v prírode niekde spozorovať. V minulosti sa vyskytoval len v niektorých rokoch a veľmi lokálne. Teraz som ho našiel aj Považskom Inovci, čo bolo veľkým prekvapením. Dovtedy som si ho tu nikdy nevšimol, napriek tomu, že je to veľký a nápadný motýľ.

Na výstave v galérii Fontána prezentujete aj výber z tvorby. Sú žánre ako architektúra a šport menej náročné ako fotografovanie prírody?

Nie je ľahké získať dobrú fotku v žiadnom žánri. Dobré videnie v oku sa dá do určitej miery vycvičiť, aj keď človek niečo v sebe musí mať. Teraz je veľa literatúry, ktorá pomáha fotografovi rásť, ale dobrý záber vzniká v hlave. Treba mať nápad, myšlienku. Moje fotky nevznikajú ľahko. Na aktuálnej výstave sú tie najlepšie, ale nie je ich veľa.

Pýtal sa: Martin Palkovič Odpovedal: Roman Tibenský