Piešťanským hrdinom SNP bol Ivan Haluzický

Piešťanskí vojaci vytvorili v povstaní najsilnejšiu a jedinú plne motorizovanú povstaleckú jednotku. Dostala meno po veliteľovi Ivanovi Haluzickom. Od začiatku Slovenského národného povstania uplynulo 74 rokov.

Keď 29. augusta 1944 večer minister národnej obrany Ferdinand Čatloš v stručnom rozhlasovom prejave oznámil, že na Slovensko prídu nemecké vojská, piešťanská posádka opustila kasárne.

Asi 400 mužov sa pod vedením Ivana Haluzického (na titul. snímke v strede) vydalo na autách do hôr pri obci Radošina.

Prápor pomenovaný po svojom veliteľovi sa do bojov zapojil „už 31. 8. 1944 v priestore Hronský Beňadik a Zlaté Moravce, potom prehradzoval vstup do tiesňavy Malého Šturca pri Čremošnom. Od 10. 9. 1944 sa zúčastnil na ťažkých bojoch pri výšine Atillova hrobka (severne od Martina) a pri Sučanoch,“ píše Peter Šumichrast v článku venovanom životným osudom Ivana Haluzického.

Rodák z Uherského Brodu sa po vzniku Slovenského štátu ako dôstojník vojenského letectva zúčastnil ťaženia proti Poľsku aj ZSSR.

V lete 1944 organizoval protinacisticky zmýšľajúcich vojakov pôsobiacich v Piešťanoch a práve vďaka nemu sa tunajšia posádka zapojila do SNP.

Lietadlá však museli zostať na letisku. Podľa niektorých zdrojov mali nedostatok paliva. Preto sa pár dní po začiatku SNP dostali do rúk nacistom, ale už 18. septembra bola časť z nich zničená vďaka náletu Prvého československého samostatného stíhacieho leteckého pluku, ktorý prišiel na pomoc povstalcom zo ZSSR.

Podľa mestskej kroniky začal nálet nízkym preletom. Posádky siedmich stíhačiek zo znakom červenej hviezdy strieľali na lietadlá na zemi z guľometov a zhadzovali zápalné pumy.

Útok si vyžiadal aj civilnú obeť. Guľka zasiahla robotníka Anzela Julínyho, ktorý sa vracal z práce domov po Kláštorskej ulici. Zostali po ňom dve deti.

Ivan Haluzický a ďalší letci z piešťanskej posádky, boli koncom septembra 1944 evakuovaní z povstaleckého územia a pridali sa k československým letcom pôsobiacim na východnom fronte.

V Piešťanoch zatiaľ nacisti stupňovali prenasledovanie židovského obyvateľstva. Smrť hrozila všetkým, ktorí ich ukrývali.

„Táto trestná sankcia má svoj výsledok, lebo ešte ukrytí Židia sa sami zväčša prihlasujú. Zaistenie Židov prevádza Hlinkova garda,“ zaznamenal hrozivú atmosféru tohto obdobia kronikár.

Kúpeľné mesto bolo oslobodené 4. apríla 1945 rumunským a sovietskym vojskom. Ivan Haluzický sa stal veliteľom tunajšieho leteckého pluku.

Keďže po prevrate nesúhlasil s politikou komunistickej strany, v septembri 1950 ho zatkli a uväznili. Neskôr pracoval v Správe vodných tokov a kanalizácií v Piešťanoch.

Svojej rehabilitácie v období Pražskej jari sa nedožil. Zomrel 3. novembra 1965. Pochovaný je v Piešťanoch, na cintoríne na Bratislavskej ceste.

Text: Martin Palkovič Zdroj: Výstava Vo vzduchu i na zemi/Balneologické múzeum I. Wintera, Kronika mesta Piešťany Foto: Foto: Archív Balneologického múzea I. Wintera