Málokto si už spomenie na prvú polovicu 90. rokov, keď sa po kúpeľnom mesta pohybovali svorky túlavých psov. Tento problém je vyriešený vďaka aktivitám útulku. Pred ľuďmi, ktorí sa o opustené zvieratá starajú, je však ešte množstvo ďalších problémov. Aj o nich sme sa rozprávali so šéfkou piešťanského útulku Ľubomírou Bálekovou.
Práca v útulku je moje najšťastnejšie obdobie
Piešťanský útulok založila Erika Antalová 4. októbra 1996. „Bola to reakcia na svorku vyhodených psov,ktorí boli nebezpeční pre obyvateľov a pribúdalo ich,“ hovorí jej už tretia nástupníčka na poste predsedu organizácie Ľubomíra Báleková.
Začiatky boli veľmi ťažké,bolo potrebné nájsť vhodný priestor a vybaviť množstvo povolení. Prvý predseda Ladislav Beles musel prekonať mnohé úskalia, aby sa organizácia rozbehla. „Keď sa začali nadväzovať kontakty so zahraničím, ponúkla som im dobrovoľnú pomoc s tlmočením,“ pokračuje Ľubomíra Báleková a dodáva: „V rámci hromadného prepúšťania som musela odísť z práce v kúpeľoch, čo mi bolo ľúto, ale po pár dňoch som zistila, že sa mi lepšie stať ani nemohlo. Odkedy pracujem v útulku, je to moje najšťastnejšie životné obdobie.“
Aktivisti, ktorí chcú pomáhať zvieratám, podľa jej slov prichádzajú a odchádzajú, ale reťaz ľudí ochotných pomôcť ide ďalej. „Stále sa máme o koho oprieť, snažíme sa byť čo najviac transparentní,aby darcovia vedeli, na čo sú ich finančné dary použité a všetkým zo srdca ďakujeme za neustálu pomoc, bez nich sme stratení.
Osmina nákladov na prevádzku útulku pochádza z mestského rozpočtu, ostatné si musíme pozháňať sami. S okolitými obcami v našom okrese máme uzatvorené dohody o odchyte a ustajnení psov, za každého psíka si účtujme jednorazovú symbolickú sumu na prvotné ošetrenie. Niektorí starostovia to žiaľ ešte stále riešia po svojom – odstrelom.“
Kastrácia pomohla, problémom sú množitelia
Drvivú väčšinu zvierat, ktoré nájdu svoj dočasný domov v útulku, ich majitelia vyhodili. Ľudia sa necitlivo psíkov zbavujú kvôli veku,zdravotnému stavu, prípadne nezvládnu výchovu a zabezpečia si nové šteňa. V útulku sú dospelé jedince vydávané na adopciu kastrované a efekt sa už prejavuje menším počtom nechcených potomkov.
Ferálne-pouličné mačky sú nepostrádateľnými obyvateľmi sídlisk. Aj ich počet je však potrebné regulovať kastráciou. V Rakúsku je to povinné zo zákona. „Ak by sme mali zobrať všetky mačiatka, ktoré nám ľudia hlásia, máme ich len za tento rok asi 100. Každá pritom potrebuje prejsť karanténou v oddelených miestnostiach,čo kapacitne útulok nezvládne. Ak však mačku vykastrujete a vrátite do jej prirodzeného prostredia, plní asanačnú úlohu,nemnoží sa. Na svojom pôvodnom mieste si mačky vytvárajú svoju kolóniu a nepustia medzi seba iné.“
V súčasnosti sú veľkým problémom množitelia. „Títo ľudia sa zvierat čoraz častejšie zbavujú, keď im už doslúžili. Ak má psík šťastie, dostane sa rôznymi cestami do útulku. Ak nie, utrápi sa niekde vyhodený v lese alebo je nehumánne utratený. Ide o novodobý fenomén. Kedysi sa k nám takzvané čistokrvné rasy dostali len zriedka. Práve tieto zvieratá od množiteľov sú zdravotne na tom najhoršie a organizácie stoja nemalé sumy. Je to veľký biznis, čo najviac zarobiť, potom sa zbaviť vyrodenej fenky alebo staršieho psíka a pokračovať v biznise s ich potomkami,“ vysvetľuje Ľubomíra Báleková.
Platná legislatíva nedokáže množiteľov efektívne postihovať a zdá sa, že ani v blízkej budúcnosti sa na tom veľa nezmení i keď sa rôzne organizácie snažia už roky presadiť zákon, aby zviera nebolo definované ako vec.
Ak si budúci majitelia chcú kúpiť čistokrvné šteniatko, mali by vidieť aj jeho rodičov. „Ak vás nepustia dovnútra alebo sa chcú stretnúť kdesi na parkovisku, je veľmi pravdepodobné, že ide o množiteľov,“ uzatvára Ľubomíra Báleková.
Ako pomôcť útulku?
Zvieratá dočasne ubytované v útulku poteší okrem krmiva a darov hlavne ľudská spoločnosť. Najlepší spôsob, ako sa so psíkom spoznať, prípadne si ho adoptovať, je jeho venčenie. Zabezpečenie hygieny v kotercoch si vyžaduje množstvo čistiacich prostriedkov,vítaná pomoc sú deky v zimnom období, koberce, posteľné prádlo, uteráky, náradie, vôdzky a obojky.
Ak ste ešte v útulku neboli, môžete využiť oslavu 20. výročia jeho založenia. Uskutoční sa v sobotu od 13.00 h a každý je srdečne vítaný.
V prípade nájdenia strateného alebo opusteného zvieraťa, kontaktuje najbližší útulok, mestskú políciu alebo miestny úrad. Obec a polícia sú povinné zabezpečiť odchyt zvieraťa a jeho umiestnenie do karantény/útulku. Ideálne je zvieratko odfotiť a jeho fotografiu zavesiť na facebookovú stránku príslušného útulku, prípadne na FB stránku Nájdené zvieratká SR.
Text: Martin Palkovič Foto: Archív ĽB, MP