7. augusta 2018

Podenky na Kolonádovom moste: Čo o nich vieme?

Jeden z najstarších druhov hmyzu sa v týchto dňoch rojí v piešťanskej časti rieky Váh. Ide o dobré znamenie, svedčí o zlepšujúcej sa kvalite vody. Nezvyčajný jav láka na Kolonádový most veľa zvedavcov. Ľudia by nemali zabúdať, že ide o živé tvory.

V Piešťanoch sa rojí druh Ephoron virgo, ktorý nemá slovenské meno. „Jeho larvy žijú v tečúcej vode na dne stredne veľkých a veľkých nížinných riek. Tam sa ukrývajú pod kameňmi alebo hrabú v jemnejšom piesku alebo bahne,“ uviedol minulý rok pre zpiešťan.sk Tomáš Derka, vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Podľa jeho slov ide o druh národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca je 20 eur.

Podenky sa pária za letu. Samce tvoria svadobné roje, do ktorých vlietajú samičky. Krátko po spárení samce hynú a samice letia proti prúdu klásť vajíčka.

Dospelé jedince žijú iba pár hodín a sú veľmi silne priťahované svetlom. Na Kolonádovom moste preto môžu hynúť aj tie, ktoré sa ešte nepárili. Ľudia by k nim preto mali pristupovať s čo najväčšou opatrnosťou. Kvôli slabému povedomiu o tomto výnimočnom prírodnom úkaze mnohí po podenkách dupú alebo sa ich snažia odohnať mávaním rúk.

Podľa odborníka by bolo najlepšie osvetliť most v tomto období na červeno. Táto farba podenky neláka.

Vzácny hmyz sa v Piešťanoch objavil tretí rok po sebe. Vlani to bolo v polovici augusta. „Ak nedôjde k nejakému katastrofickému znečisteniu Váhu, tak sa takéto rojenie bude opakovať každý rok. Môžete z toho urobiť turistickú atrakciu. Maďari podobné masové rojenie podenky Palingenia longicauda na Tise veľmi dobre propagujú, nazývajú to kvitnutie rieky,“ dodal Tomáš Derka.