Arta zachránila PNSku aj známe reklamné nápisy

Výstava s názvom ​Zajtra bude​ predznamenáva smerovanie Arty, ktorá sa postupne mení na umelecké ateliéry. Otvorili ju v stredu v priestoroch na Kollárovej ulici, ktoré Piešťanci poznajú ako Figaro. V sobotu 12. septembra o 14.00 h sa tam uskutoční komentovaná prehliadka výstavy s kurátorkou Lindou Blahovou. Súčasťou výstavy je aj poštovný novinový stánok, ktorý stával na Bratislavskej ulici a reklamné nápisy z nedávno zatvoreného obchodu s bižutériou pod Kolonádou.

Výstava tematicky nadväzuje na predošlé aktivity projektu s názvom ​Dnes je. Zajtra bude​, ktorý minulý rok vytvoril kolektív pedagógov a absolventov edukácie výtvarného umenia z Trnavskej univerzity v Trnave. Tí ako prví tvorivo reagovali na genius loci budovy, ktorá preberá svoj aktuálny názov po pôvodnej továrni na cukrovinky Arta. Tá existovalana rovnakom mieste v medzivojnovom období.

Na tohtoročnej výstave sa predstavujú vizuálni umelci a umelkyne pracujúci s médiom fotografie, maľby, kresby, grafiky, objektu a video inštalácie. Kurátorský výber diel tematicky spája práca s nájdeným materiálom, prevažne nábytkom a tlačovinami zo socialistickej éry, ktoré sú následne recyklované a interpretované v osobných, ale aj v širších spoločensko-politických kontextoch.

Pred vstupom do Arty najnovšie pristál dobový novinový stánok PNS, ktorý v minulom politickom režime predstavoval jediný zdroj “oficiálnych“ informácií. Dnes ho môžeme vnímať už len ako pamätník či zástupný symbol éry východného socialistického bloku.

 

Novinový stánok aktualizuje vo svojom projekte s názvom ​Appearing Memory / Post News Stand ​ postkonceptuálny umelec Stano Masár. Namiesto čerstvých správ ponúka okoloidúcim prázdne noviny bez obsahu, ako reakciu na dnešný preinformatizovaný svet. Koncept diela dopĺňajú kresby umelca premietané na zadnej stene interiéru novinového stánku.

V zadnej časti prízemia budovy sa ocitne návštevník medzi sarkastickými kresbami Cyrila Blaža a Martina Kochana, pre ktorých tvorbu je typické asociatívne dokresľovanie a spontánne reagovanie na akékoľvek situácie. Pre Artu vytvorili z nájdených stránok časopisov humornú sériu kresieb a koláží s názvom ​Neideologické kategórie kresby.

Chodbu ľavého krídla prvého poschodia budovy dotvárajú maľby Romana Gajdoša s názvom Dokonalá prázdnota​, v ktorých pracuje s prvkami minimalizmu a postminimalizmu. Pohľad z chodby ukončuje dielo s názvom ​It​ od Michala Moravčíka. V strednej miestnosti, náhodne objavenej a pomenovanej podľa nájdeného textového popisu na dverách „Dielňa Moravčík – Všetko na vyradenie“, nájde návštevník videoinštaláciu od Jany Kapelovej a Michala Moravčíka s názvom ​Ak to nepotrebujete? ​​Červená línia​, ktorá sa konkrétne venuje práci s autentickým priestorom starej časti Moldavského mesta, ktorého budúcnosť bola ohrozená premenou na novú bytovú štvrť.

Dielo vo vedľajšej miestnosti s názvom ​Čakanie na materiál​, ktoré je prezentované ako fotodokumentácia umeleckého výskumu Jany Kapelovej spolu s videoprofilom jej otca Jána Kapela, zosobňuje typológiu postavy – akéhosi univerzálneho otca postkomunistických krajín, ktorý skúma možnosti svojej tvorivej sebarealizácie využívaním odpadového materiálu na svoje “kutilsky zmajstrované“ celoživotné dielo.

Celkovú meniacu sa situáciu priestoru Arty od počiatočného – nálezného stavu, zachytávajú polaroidové fotografie Emy Lančaričovej. Tá sa zameriava na určitú neviditeľnú skutočnosť opustených budov, ktorá je však viditeľná iba dovtedy, kým tieto polaroidy nevyblednú pôsobením slnečného svetla.

Výstavu v ďalšej rovine komentujú či dopovedávajú reprodukcie textových kariet konceptuálneho umelca Júliusa Kollera, ktorého tvorba sa, okrem iného, tematicky často vzťahovala k svojmu rodisku – Piešťanom.

 

Interaktívnou časťou výstavy je otvorený ateliér manželov Prekopovcov, známych pod značkou Primát, ktorá sa pomaly, ale isto usídľuje pod strechou budúceho kultúrno-kreatívneho centra. Návštevník si môže v otvorenom ateliéri vyskúšať grafickú techniku linorytu rytím rovno do podlahy. Behom trvania výstavy si v prítomnosti Pala Prekopa bude možné svoje vyryté dielo aj odtlačiť na papier či textíliu a odniesť si tak z Arty svoj originálny grafický výtlačok. Výstavou kurátorka pomyslene ukončuje etapu neurčitej existencie piešťanskej Arty. Budúci čas sa nesie v znamení rekonštrukčných prác.

Tak znova nabudúce…

Snahou občianskeho združenia Iniciatíva Arta, ktoré minulý rok založili Dominika Rusnáková, Pavol Pilař a Peter Dvorský je konverzia opustenej budovy na kultúrno-kreatívne centrum Arta. Majú v ňom vzniknúť ateliéry, priestor pre podujatia, workshopy a vzdelávanie v oblasti umenia, zóna udržateľnosti, kaviareň či obchod s lokálnym dizajnom. Proces, ktorý je v očiach verejnosti často neviditeľný trvá vyše dvoch rokov. Vo vyhradenej miestnosti si budete môcť všimnúť postupné zbieranie informácií o bývalých nájomcoch, ktoré sa snažia dohľadávať a nahliadnuť do procesu, ktorý za vznikom celej Arty stojí.

Výstava je verejnosti prístupná počas trvania filmového festivalu Cinematik. Individuálne návštevy je možné nahlasovať na mailovú adresu dnesje.zajtrabude@gmail.com do 7. októbra 2020.

Text: Tlačová správa – Arta Foto: Martin Palkovič