EPAS: Europa Day D na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch
Gymnázium Pierra de Coubertina dokončilo dňom 6.6.2017 projekt prednášok ambasádorských škôl Európskeho parlamentu.
EPAS povzbudzuje študentov k uvedomovaniu si národno-politickej histórie, nabáda k participácii na veci verejnej a v neposlednom rade, slúži ako prevencia extrémistických názorov.
Študentskí ambasádori, pod gesciou Dr. Petra Rusnáka, medzi sebou privítali vážených hostí – poslanca NR SR Martina Klusa a výkonného riaditeľa organizácie Pontis Pavla Hrica. Sprvu kontrastné témy rozoberania problematiky možných scenárov, ktorými sa uberá Európska únia a pohľad na spoločenskú zodpovednosť i dobrovoľníctvo sa napokon stretli v myšlienke zachovania kritického myslenia a službe spoločnosti podľa vlastného najlepšieho zváženia a svedomia.
Ani gymnazisti neostali prednáškovej aktivite hostí nič dlžní, Tomáš Blahuta z 3.A prezentoval úryvky zo svojej stredoškolskej odbornej činnosti týkajúcej sa témy extrémizmu a manipulácie. Objasnil historické korene extrémizmu a ozrejmil poslucháčom výskyt propagandy v žurnalistických dielach.
Prednáškové dopoludnie vhodne doplnili interaktívne aktivity študentov gymnázia, ktorí pôsobia v Debatnej asociácii Slovenska, pričom otvorili viacero pohľadov na obhajobu výstupu i zotrvania Slovenska v EÚ a zdôraznili podstatu objektívnosti názorov.
Pozvaní hostia Európskeho dňa D prijali ponuku nazrieť do tvorivých dielní našich najmenších priateľov – žiakov nižších ročníkov osemročného štúdia. Prezentácie žiakov prímy, sekundy, tercie a kvarty o kultúrnych zvykoch vo vybraných krajinách EÚ zaujali hravým spracovaním, geografickými prezentáciami a krásnym programom, ktoré triedy pripravili.
Hodnotiaca komisia súťaže okrem iného pochválila príjemnú atmosféru, páčili sa jej triedy vyzdobené za účelom hravej súťaže o propagácii vybraných krajín Euróspkej únie a stihla so študentami, ambasádormi viesť dlhú debatu nielen o slovenskom školstve, ale aj politike a ďalších témach. Na záver prikladáme rozhovor s pánom Pavlom Hricom, riaditeľom Pontis-u, s ktorým sa zhovárala študentka Alžbeta Škublová.
Pán Hrica, ste programovým riaditeľom nadácie Pontis. Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
„Každý deň vyzerá ináč. Nemám taký typický deň. Niektoré dni sú také, že sadnem k počítaču a začnem komunikovať, ale väčšina dní je taká, že mám stretnutia s ľuďmi, s ktorými spolupracujeme, to sú buď neziskové organizácie alebo firmy.“
Baví Vás Vaša práca?
„Veľmi. V nadácii Pontis som už dvanásty rok. Nie raz som si vravel, že je na čase to obmeniť, ale kotví ma práve rôznorodosť tejto práce. Necítim sa vyhoreto, práve naopak, vidím, že každý týždeň, mesiac, rok robíme niečo iné a posúvame stále nové témy. Našou hlavnou misiou je o veľa zlepšiť Slovensko a o kúsok svet. Je stále na čom pracovať…“
Čím sa predovšetkým nadácia Pontis zaoberá?
„Nadácia Pontis je veľmi silná vo firemnej filantropii, to znamená, že nadchýname firmy, aby pomáhali okoliu, komunite a tým, ktorí to potrebujú. Chceme dosiahnuť, aby boli zodpovednejší, a aby nepozerali len na svoj zisk, ale boli féroví voči svojmu okoliu, zamestnancom, i zákazníkom či životnému prostrediu. Firmám, s ktorými sa stretávame, dávame naše „know how“, pomáhame im riešiť konkrétne projekty, napríklad, ak chce firma zlepšovať vzťah k životnému prostrediu, pripraví projekt smerom na samosprávy, na výstavbu cyklotrás. Do toho musí však investovať časť peňazí a my práve toto zastrešujeme, aby tá konkrétna myšlienka neostala len na papieri. A potom, na druhej strane, sa stretávame s neziskovkami, ktoré riešia priamo tieto prípady. Slovo „pontis“ znamená v latinčine MOST, čiže my sme prepájačom medzi týmito dvoma svetmi.“
Podľa akého kľúča si vyberáte projekty, ktoré podporíte? Prípadne, ako môžu uchádzači zvýšiť svoje šance?
„Naše hlavné strategické oblasti sú 3. Eliminácia korupcie, čiže projekty, ktoré sa zameriavajú na to, aby sa menej kradlo či uplácalo. Ďalej je to zlepšenie vzdelávania na Slovensku, keďže to je naša budúcnosť. Väčšina škôl potrebuje ešte zabrať alebo preformátovať svoj prístup. Treba rozvíjať také zručnosti, ktoré budú dôležité, keď budú dnešné deti vychádzať zo škôl, pretože ekonomika sa dramaticky mení. Ďalšou možnosťou sú projekty na podporu zmierňovania chudoby, či pomoc ľuďom v núdzi, alebo ľuďom, ktorí sú na okraji síl.
To, pre ktoré projekty sa rozhodneme, vyplýva z kritérií, ktoré sú stanovené. V drvivej väčšine udeľujeme podporu na základe grantových programov. Tí, ktorí podmienky spĺňajú najlepšie, majú najväčšiu šancu. Niekedy si vyberáme aj partnerské projekty, ktoré však podporujeme strategickejšie, dlhodobo, pokojne aj niekoľko rokov, aby výsledok bol znateľný na prvý pohľad.“
Tento rok oslavuje nadácia Pontis 20 rokov fungovania. To je v skutku dlhá doba. Mohli by ste nám priblížiť niektoré z najznámejších projektov?
„My, ako nadácia Pontis, sa veľmi strategicky zameriavame na nepočujúcich. Tomuto projektu sa venujeme už 10 rokov a za túto dobu sa nám naozaj podarilo zmeniť život nepočujúcim. Mnohé z detí, ktoré by v minulosti skončili na okraji, tak dnes vďaka kochleárnym implantátom a správnemu prístupu rodičov môžu žiť plnohodnotný život, len majú niečo v ušku. Ďalej je to Fond pre transparentné Slovensko. Je to projekt, ktorý sa zaoberá elimináciou korupcie. Nechceme túto tému nechať len extrémistom, chceme, aby aj tá slušná časť spoločnosti pomohla stransparentňovať krajinu a zmenšovať priestor pre korupciu.“
Je niektorý z projektov Vašou srdcovkou?
„Mám ich niekoľko. Spomeniem podujatie „Naše mesto“, ktoré som rozbiehal po roku fungovania v nadácii Pontis. Vtedy bolo firemné dobrovoľníctvo na Slovensku neznámy pojem. V zahraničí sme však videli, že je to rozvíjajúci sa trend, a je o to záujem. Keď som rozbiehal prvý ročník, zapojilo sa 20 firiem a 400 dobrovoľníkov. Dnes je to približne 100 firiem a takmer 10 000 dobrovoľníkov. Čo sa týka tohto projektu, Slovensko je v tomto smere najsilnejšie v strednej Európe a možnože aj lepšie od niektorých západoeurópskych krajín.“
Dočítala som sa, že ste garantom charitatívneho projektu Srdce pre deti. Utkvela Vám nejaká situácia v spojení s týmto projektom v pamäti?
„Srdce pre deti je projekt na podporu detí v núdzi alebo v prípade rôznych ťažkých životných situácií, napríklad autonehoda, katastrofa, kedy rodina príde o matku, či živiteľa rodiny. Takých prípadov tam bolo veľmi veľa, ale nerád však o nich rozprávam… Dokonca, keď organizujeme galavečer, veľmi ťažko sa mi to pozerá, nerád sa toho zúčastňujem, pretože sa vžijem sa do tých situácií. Niektorým detičkám sme pomohli hlavne v tej danej chvíli, ale neskôr im ťažký zdravotný stav nedovolil napredovať a už žiaľ nie sú medzi nami… Ale niektoré sa naopak perfektne odrazili a sú z nich deti, ktoré normálne fungujú.“
Na internetovej stránke nadácie Pontis sa často spomína združenie Bussines Leaders Forum. O čo ide?
„Bussines Leaders Forum je združenie firemných lídrov alebo firiem, ktoré sú lídrami v zodpovednom podnikaní.“
Čo si máme pod pojmom „zodpovedné podnikanie“ predstaviť?
„Zodpovedné podnikanie je práve to, keď firmy nepozerajú len na svoj zisk, ale uvedomujú si, že sú zodpovedné aj voči iným skupinám. Ich úspech by mal byť pretavený do toho, že sa darí aj ich zamestnancom, že sú ich zákazníci nadšení, ale aj do prekvitania životného prostredia v ich okolí.“
V dnešnej dobe sa do podnikania púšťa čoraz viac mladých ľudí. Čo by ste im poradili?
„Je to skvelé! Nech do toho určite idú. Čím viac to skúšajú, tým lepšie, pretože mladý vek je na založenie start-up úplne ideálny. Neskôr, keď človek zapadne do nejakých koľají, založí si rodinu, tak má menej odvahy experimentovať, skúšať niečo nové. Netreba sa zľaknúť toho, že niečo nevychádza podľa predstáv. Je štatistika, že 9 z 10 start-upov zanikne, ale to je normálne. Úlohou mladého človeka je akoby založiť tých 10 a dopracovať sa k tomu pravému. Čím viac budú mladí ľudia podnikať, tým je to lepšie aj pre krajinu. Starajú sa o seba, rozvíjajú ekonomiku a ak budú úspešní, môžu dať prácu niekomu ďalšiemu. Na koniec možno malá rada, prosba či očakávanie – ak chcete byť úspešní, od začiatku podnikajte zodpovedne. Nejde len o zbohatnutie, ale o férové zbohatnutie.“
Čo má nadácia Pontis v pláne do budúcna?
„Zmeniť o kúsok svet, ale o veľa Slovensko,“ usmieva sa.
Otázka na záver: ako môžeme my, bežní ľudia, pomôcť?
„Toto je skvelá otázka! Každý môže spraviť niečo pre svoje okolie. Stačí pomôcť symbolicky. A tým sa vytvorí návyk na pomáhanie. V zahraničí je to norma. Od ľudí, ktorým sa darí, sa očakáva, že o svoj úspech sa istým spôsobom podelia. To znamená, že už stáročia či tisícročia sa v rôznych náboženstvách radí alebo odporúča platiť desiatok alebo zakát a podobne. Čiže naučiť sa na pomoc ostatných. Toto môže urobiť každý. Ak sa mladí ľudia chcú zapojiť aj do projektov nadácie Pontis odporúčam stránku dobrakrajina.sk, kde je asi 50 projektov, ktorým sa dá pomôcť, či už finančne alebo dobrovoľnícky. Nejde však o to pomáhať nadácii Pontis. My sme iba pomáhačmi pre tých, ktorí to skutočne potrebujú. Tak poďme pomáhať spolu!“
Autori textov: Mária Juríková, Tomáš Blahuta a Alžbeta Škublová
Autor fotografií: Roman Ondrejka