15. septembra 2015

Blog Petra Benka: Hrad Brumov na kolesi

Už sa na nás valí jeseň. Je teda najvyšší čas dať ešte také tie staršie, odkladané plány na koleskový výlet. Dlhšie už som pokukával po železničnej trati Trenčianska Teplá smerom na Vlársky priesmyk.

Že by som si to dal ako nejaký výlet nejako skombinovaný s vlakom. No prešlo ma to pomerne svižne lebo ten vlak chodí len po Horné Srnie a aj to si myslím, že nebyť tam cementáreň tak je to podobne ako na našom konci s vrbovským Čangom. Nepoužiteľné, krátka trasa, bicykle neviem ako vozia. Ale cestou som motoráčik stretol pred starým nemšovským mostom. Zahrial na duši.

Takže dopadá to už skoro klasicky pre mňa. Nasadám aj s koleskom v nedeľu ráno 13. septembra do Košičáku o 6:52 h. Na peróne stretávam môjho kolegu Janka, čo sa šteluje aj s kamošmi na cykloevent Trenčín – Špačince po hrebeňoch Bielych a Malých Karpát. Ešte neviem ako dopadli, v Trenčíne vystúpili aj s koleskami a odvtedy o nich nemám žiadne správy, ale môže to byť tým, že som odvtedy ešte nebol v práci. Hádam zdolali a nie sú ešte na trase.

Zaujímavé bolo aj to, že pred príchodom rýchlika sa na peróne objavil muž inej kultúry s kipou na hlave. Nanosil na niekoľkokrát na miesto, kde zhruba zastavuje vagón pre batožinu zopár ťažkých škatúľ a veľkých tašiek. Keď pristal Košičák naládoval to do priestoru pre bicykle. Sprievodkyňa spustila na neho akože čo to má znamenať, to nemôžete, kde máte od toho papiere, kde to má ísť, kto to bude kde preberať. Chlapík jej ukázal na nejaké telefónne číslo, že to bude niekto preberať v Košiciach a hneď vystúpil.

Slovenčina mu robila zjavné problémy. Vlak sa pohol a vtedy začali všetci okolo, teda aj my chápať, že chlapík to tam jednoducho naládoval a železnici nič nezaplatil. Hodil to na krky personálu vrátane toho, že keď si to nikto nepreberie v Košiciach treba asi telefonovať na číslo napísané na jednej zo škatúľ. Podarené. Aj preto lebo personál bola echtovná východniarka so zvučným hlasom natoto ako poľný záchod. Monológ bol dlhý a „milý“. Parádny stret dvoch kultúr. Naša plná predpisov, pokynov, pravidiel a poplatkov s inou, čo sa v tú nedeľu javila priamočiarejšia dosť. Ja som začal tušiť, že dnešok bude plný zábavných eventov. To mám také moderné slovo. Sa mi lúbi už ale dva dni.

Takže zasek ma to vyplulo na perón v Trteplej aj s kolesom. Mastím do Nemšovej cez starý nemšovský most hľadať riečku Vlára a to má byť aj začiatok cyklotrasy smer Vlársky priesmyk. Cieľom na dnešný výlet koleskový má byť hrad Brumov na moravskej strane. Som zabudol povedať. Chcem to dať ešte skorej ako pribudnú hraničné kontroly, colné vyhlásenia, jesenné vetry a repná kampaň.

A ozi v Nemšovej pekná cyklotrasa smer Vlársky priesmyk. Ráno sem tam psíčkar, inak sám s ranným slnkom a vetrom. Skúšam po ceste aj natočiť videjko za jazdy, netuším ako to bude vyzerať. Jedno dávam aj cez visutý mostek s vysokými nájazdami. Ma porádno zamyksuvalo. Olympus veľkosti mydlovej krabičky tiež prežil.

Cestou sa na trase vyskytuje reklama, že Cyklozrub. To by som tiež chcel vedieť a vidieť čo to jako znamená. Za Horným Sŕním cyklotrasa končí prejazdom po znovu visutom moste a prechádzam na štátnu cestu. A takto to dávam až po Brumov – Bylnice, kde zase nachádzam cyklotrasu českej mutácie. Na mape mi to ukazovalo viac cyklotrás, ale keď som to skúšal po ceste domov tak ma to navádzalo na šotolinové cesty a aj prejazdy cez brody. V tejto doline sa mi to javilo teda, že slovenská cyklotrasa je lepšia aj dlhšia. To nebýva.

Po príjazde do Brumova prvý raz zbadám na kopci hrad a tak sa púšťam do fotenia. Nachádzam nejako cestu k hradu, vytlačím kolesko po prudkejšom stúpaní pekne za rajdy. Hrad má dve nádvoria horné a dolné. Cha. Dolné je skorej ako amfiteáter, na vrchnom sú aj zastrešené expozície.

Inak rekonštrukcia čiastočná aj zakonzervované ruiny, ale dobré, pekné, pôsobivé. Má to náladu.

Pokecám chvíľu s kastelánom, vraj sem chodí kopec Slovákov. Fotí sa celkom fajn až na pomerne silné slnko. Vrhá to tiene, ale robím čo viem a skúšam aj čo neviem. Foto za fotom, nejaké pokusy o videjká.

Mydlová krabička sa hreje a hlási vybitú batériu, ale držala sa statočne.

Mesto má aj muzeum, tak si rovno na hrade kupujem vstupenku aj tam. Po prehliadke a pofotení hradu sa spúšťam dole do mesta a stíham prehliadku s odratými ušami a za miernej tolerancie pani v muzeu. Kúsok jej posúvam obednú prestávku aj keď ma uisťuje, že nikam na prestávku nechodí. Prístupom potešila. Inak je to aj turistická informačná kancelária. Celkom dobre vymyslené.

Po muzeu sa žiada nejaký obed alebo čosi. V meste je reštika, ale nejako mi nesedí. Mal som predstavu, že dám vepřo, knedlo, zelo niekde na teraske. Reštika je na poschodí a javí sa mi skorej ako pizzerka. Obetujem knedlíky, sadám na koleso a mažem proti vetru smer SK.

Cestou od smadu zastavím na polliter malinovej malinovky v Svatom Štepánovi. Také víkendové posedenia, preblesklo mi hlavou pivo a párky. Párky nemajú tak si nedám ani pivo. Ťahám ďalej na rodnú hrudu.

Pred Horným Sŕním neignorujem ako ráno nadpis na ceste, že cyklozrub, ale dohľadám. Taká 300 metrová odbočka z cyklotrasy. Je to pod zjazdovkou, asi v zime lyžozrub. Milá pani na mňa v okienku, že čo mi môže ponúknuť. Ja, že to by skorej ona mohla vedieť. Ale dohodneme sa na klobáske varenej, nealko bier k tomu. No dobre padlo. Zamlaskám, utrem hubu a začínam sa tešiť do Nemšovej, že ešte zákusek a kafíčko.

Ako ťahám tak mi trochu ofúka hlavu a si spomeniem na našich hokejistov. Kuk na hodiny a mením plán. Zrýchlujem a mažem do Trenčianskej Teplej v snahe stihnúť rýchlik o 14:27. Už som obetoval plutvoša na Farme Ryby tak ma nič neláka ťahať proti vetru okolo Váhu dve tri hodky. Radšej stihnem hokej.

Rýchlik som stihol len preto lebo 15 min meškal. Takže návrat v poho max. Nejakých 62 kilákov to dalo. A stálo za to. Pekná dolina okolo Vláry sa mi velice pozdáva. A hovorím, že prehovorím aj moju. To značí, že aj dievčence by to dali. Nakoniec na hrade je aj verejne prístupná klada, normálne funkčná. Ak máte medzi sebou nejaké nezrovnalosti, či disciplinárne eventy, tak v tej klade sa to dá doriešiť. Je to unisex.