Blog Petra Benka: Beethoven v Piešťanoch

Chodím už nejakú dobu okolo pomníka Ludwiga Van Beethovena v parku a nejako mi nedá pokoja plastika od akad. sochár L. Ľ. Polláka. Jasnačka, že musí byť na nej niečo, čo súvisí so slávnym skladateľom. Naľavo dole je nápis Piešťany, napravo Dolná Krupá.

Piešťanská polovička

Raz ma napadlo, že na tej plastike by mohol byť pohľad kdesi na Považský Inovec, a možno pohľad z miesta, kde je plastika umiestnená. Tak som zdvihol telo, presunul ho do parku pred plastiku a nič, slepá rana. Hneď na prvý pohľad bolo jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Bolo vidieť stromy, stavby, ale ani náznak, že by výjavy na plastike naväzovali na okolie.

Tematín a Považský Inovec od Barlolamača. Tak som urobil fotku plastiky, vytlačil som ľavú časť (Piešťany), lebo som odhadol, že malý „zúbok“ na kopci na plastike by mohol byť Tematín a keďže na plastike sa nevyskytuje žiadny most tak by to mal byť pohľad z nábrežia kdesi po Kolonádový most. Pozrel som na to z mosta od Barlolamača, porovnal s výtlačkom a hups, ono to sedí. Aspoň ja som o tom presvedčený. A je to ten kopec vzadu so „zubom“.

Váh a pltníci. Dole pod horami na plastike tečie rieka, u ktorej vcelku automaticky predpokladám, že to je Váh a po ňom sa plaviaci pltníci v dobrej nálade, lebo už po svojej ceste prekonali kopec nástrah a aj najväčšiu hrozbu pltníkov – vtedy ešte existujúce skaly v rieke Margita a Besná pod Strečnom. Našiel som si kdesi na nete obrysy týchto kedysi strašných skál a čuduj sa svete, obrysy sedia. Nečakal som to tam, ale dovoľujem si tvrdiť, že sú to Margita a Besná. Sú to tie skalné obrysy celkom vľavo na plastike.

Pramene termálnej vody. Tie by mohla znázorňovať studňa s vahadlom, myslím si, že to je studňa s vahadlom. Takéto tvrdenie sa asi nedá potvrdiť, záleží asi aj na fantázii čitateľa.

Dolnokrupská polovička

To bol tvrdší oriešok. Myslel som si naivne, že si urobím výlet na kolesi do Dolnej Krupej, pozriem od kaštieľa na hory Malých Karpát, obrysy kopčekov mi budú sedieť s plastikou a na prvú šupu to mám.

Tak som jedno ráno sadol na vlak. Klasika kolesko so sebou. Na šťastie regionálny rýchlik, čo má dostatok hákov na koleská, takže do Trnavy v pohode. Tam pauza na lokálku do Kútov. V jednej časti starej ešte socialistickej súpravy demontované sedanky na celej strane vagóna a tak hákov na koleská tiež dostatok.

Vystupujem v Bolerázi a pomaly sa presúvam, už na kolesi cez kopec Šarkán, kde na úpätí nachádzam osadu Banka, skoro ako u nás. Počas stúpania s nádejou porovnávam obrysy na fotke plastiky s obrysmi Malých Karpát a teda žiadna zhoda, nič, opäť slepá rana. Takže na plastike nie je pohľad od kopca Šarkán, ako som si myslel.

Našťastie som cestou stretol pána s dlhou a dobrou pamäťou a debata s ním mi pomohla utvoriť si v hlave obraz toho čo je na plastike – Dolnokrupskej polovičky. Podľa pokynov pána som našiel aj náznaky „Panskej cesty“, čerešne, ktoré som aj ochutnal a nakoniec som sa z kopca Šarkán spustil do obce. Hneď nájsť kaštieľ a skúmať, čo je vidno od kaštieľa.

No smola, veľa nových budov, veľa stromov a všeličo iné, čo od stvorenia plastiky popribúdalo. Skúšal som získať informácie počas prehliadky kaštieľa, nakŕkal som z parku, od kostola, od Beethovenovho domčeka a všetko slepá rana. Vyšiel som na kolesi nad obec smerom domov po poľných cestách cez Dolné Dubové, Jaslovské Bohunice, Veľké Kostoľany, Voderady, Drahovce k Váhu a domov. Nad Krupou som špekuloval, čo je vidieť. Len kopec Šarkán a za ním, už v silnom opare, kopce Malých Karpát. Nefotiteľne v opare.

Šarkán

Z toho ako je na plastike postavený kopec nad Krupou tvrdím, že to musí byť Šarkán. Sedí to aj podľa máp. Je to ten vpredu na plastike.

Koč a Panská cesta

Z rozprávania pamätníka som sa dozvedel, že smerom na Šarkán viedla „Panská cesta“, po ktorej sa premávalo panstvo na kočoch. A tento výjav z plastiky presne sedí. A dá sa potvrdiť aj tým, že pamätník presne identifikoval, o ktorú, teraz už zarastenú, cestu ide. A pri prechode z lokality Banka som cestu križoval. A je to tá na plastike, čo stúpa medzi topoľmi na kopec Šarkán.

Čerešňové sady

Z rozprávania pamätníka a aj z toho, že som po ceste hojne konzumoval čerešne sa potvrdilo, že Dolná Krupá je a bola hojne vysadená čerešňami. A jedno čerešňové stromoradie vidíme aj na plastike. Toto si dovolím tvrdiť na sicher.

Vinohrady

Na svahoch Šarkána je aj dodnes vinohrad.. Naľavo od Šarkána z pohľadu Dolnej Krupej na plastike sa tiež nachádza vinohrad. Takže môžeme tvrdiť, že pestovanie vínnej révy tu zostalo dones.

Hovoril som s viacerými obyvateľmi Dolnej Krupej. Snažil som sa vždy zaviesť rozhovor „mojím smerom“. Mám aj pár kolegov v práci z Krupej, takže závery vychádzajú z viacerých zdrojov. Určite je môj pohľad na plastiku subjektívny. Ak však niekto vie viac tak nech informácie spresní alebo pridá nové. Možno plastiku takto trochu „oživíme“.

Takže, ako to bolo?

Ludwig Van Beethoven, ktorý v čase svojho pobytu v Dolnej Krupej učil hrať na klavír mladú slečnu a popritom koncertoval potreboval raz za čas oddych. Možno preto lebo slečna mala viac talentu na maľovanie ako na klavír. Zámok bol vtedy v najlepšej kondícii. Všade kopec ruží, anglický park prekvital do krásy. Panstvo sa prevážalo v kočoch po Panskej ceste obklopenej vinohradmi a čerešňovými stromoradiami. Ludwig teda sadol do koča a vyrazil z Krupej do Piešťan.

V pozadí za kopcom Šarkán sa zdvíhali kopce Malých Karpát. Cesta kočom určite zabrala viac času ako dnes. Cestou sa mu v hlave preháňali nové a nové melódie. Jednou z nich mohla byť aj slávna Sonáta mesačného svitu. Keď koč s turistom Ludwigom dorazil do Piešťan tak sa mu naskytli nádherné pohľady na Považský Inovec so zrúcaninou hradu Tematín. Po Váhu sa plavili pltníci, ktorým sa podarilo prekonať ďalekú púť po Váhu a nerozbili plte ani seba o skaly Margita alebo Besná. Na druhej strane Váhu sa ľudia kúpali v zázračnej vode.

Tu sa moje rozprávanie o tom, čo je na plastike končí. Pre vás to môže byť aj začiatok výletu, či už na kolesi alebo iným vehiklom do obce Dolná Krupá. Užiť si všetkých sedem divov Dolnej Krupej. A tak si spojíte Piešťany s Krupou, tak ako je to spojené na plastike v parku. Zaujímavý pocit to je.

Peter Benko