Blog Evy Bereczovej: Zákaz pochodu čertov vnímam ako útok na demokraciu

Len nedávno sme aj v Piešťanoch oslávili Deň boja za slobodu a demokraciu. Neprešiel ani mesiac a sme svedkami utláčania občianskych a ľudských práv, a to všetko kvôli Pochodu Krampus.

Na úvod by som chcela povedať, že tento blog píšem ako občan Slovenskej republiky a ako obyvateľka tohto mesta. Mám totiž, napriek svojmu dočasnému zamestnaniu, rovnaké práva ako predavačka, upratovačka, učiteľka, inžinierka, poslankyňa Trnavského samosprávneho kraja alebo kostolník.

Hoci si november 1989 nepamätám, lebo som vtedy mala len 3 roky, medzi najúžasnejšie veci, ktoré mne, ale aj všetkým ostatným priniesol, považujem slobodu. Môžem slobodne cestovať, slobodne študovať, slobodne vyznávať akúkoľvek vieru, slobodne vyjadrovať svoje myšlienky, slobodne sa schádzať a združovať s ostatnými ľuďmi, slobodne vyjadriť svoj názor, dokonca čítať knihy, či počúvať hudbu, ktoré sa mi páčia. Robím to bez obáv z toho, že za mňou niekto číha, sleduje každý môj krok a bez strachu z toho, čo sa môže stať. Napriek tomu, že sa v tejto krajine občas necítim šťastná, lebo nie som spokojná s politickou situáciou a s tým čo sa tu deje, môžem s čistým svedomím povedať, že sa tu cítim slobodná.

Spomínajúc na porazený fašizmus, neskôr komunizmus, a na všetkých tých ľudí, ktorí sa o to zaslúžili, ktorí za jeho porážku položili život, či zdravie, som nesmierne citlivá na akýkoľvek zásah do slobody. Nielen mojej, ale aj do slobody každého z nás. Lebo tá sloboda neprišla zadarmo. Moja generácia sa o ňu dokonca ani nepričinila, nemáme na nej nijaké zásluhy, len si ju užívame a občas zabúdame, aké máme šťastie, že máme možnosť vyrastať alebo žiť v demokratickom zriadení.

Viem, že je naivné myslieť si, že toto moje šťastie zo slobody zdieľajú aj ostatní. Možno je na čase namiesto fanatických protestov proti atrapám čertov, myslieť na to, že máme slobodnú vôľu. Možno aj keď budete najbližšie kráčať na nedeľnú omšu. Ja síce nebudem kráčať s vami, ale nebudete mi vadiť. Rovnako, keď budete kráčať cez mesto s krížom a rozhadzovať lupene na Božie telo. Nebudete mi vadiť a nebudem vám hovoriť, čo je správne a čo nesprávne. A vďaka tomu, že žijeme v demokratickej krajine, môžete toto všetko vykonávať bez toho, že by ste sa museli niečoho báť. Aj o tom je demokracia. V časoch totality tieto vaše prejavy viery boli nemysliteľné.

Preto vás takisto prosím, aby ste nezasahovali do mojej slobodnej vôle. Nepotrebujem, aby ste mi hovorili, čo je správne alebo nesprávne, dokonca ani nepotrebujem aby ste chránili moje deti. Je to moja zóna slobody, rozhodnutie, či niekam pôjdem alebo nie. Nie som zbavená spôsobilosti, dokážem rozhodnúť a vyhodnotiť, či ja a moje deti na nejaký pochod pôjdeme alebo nie.
Totalita, tá totiž nemusí byť len politická. Totalita môže byť aj náboženská a je rovnako nebezpečná.

Všetkým kresťanom prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov, Židom dôstojnú pripomienku sviatku Chanuka a pravoslávnym krásne Vianoce na Troch Kráľov. A všetkým neveriacim ľuďom príjemne strávené dni so svojimi rodinami.

Eva Bereczová